S príchodom mobilných operátorov začali verejné telefónne búdky upadať do zabudnutia. Niektoré odstránila správa mesta, niektoré zničili vandali a zvyšné postupne chátrajú na uliciach. Americký architekt John Locke zistil, že len v New Yorku sa ich nachádza 13 659. Koľko z nich je skutočne využívaných v dobe, keď mobily používajú už aj prváci v škole, je skutočne otázne. Locke však nestrácal čas polemizovaním nad touto otázkou. Namiesto toho sa snažil nájsť spôsob, ako ich šikovne pretvoriť na niečo, čo by malo podľa jeho názoru večnú hodnotu. A tak sa rozhodol staré telefónne búdky premeniť na verejné mini knižnice.
Architekt vytvoril krikľavo oranžové police, ktoré presne zapadnú do búdky a vytvoria tak ochranu kníh pred nepriaznivým počasím. Knihy do knižníc venovali dobrovoľníci z okolitých štvrtí. Locke založil svoj projekt na koncepte, ktorý nie je vo svete žiadnou novinkou – čitatelia si zoberú knihu a po prečítaní ju vrátia. Ak sa im obzvlášť zapáči, môžu si ju ponechať, ale mali by ju nahradiť knihou z vlastnej knižnice, ktorú chcú vyslať do sveta. Locke chce však okrem propagácie literatúry a čítania dosiahnuť aj niečo iné – premeniť opustené a zničené telefónne búdky na novú formu verejného priestranstva.
Jeho prvá premena telefónnej búdky však neskončila veľmi úspešne – knihy zmizli z poličiek v priebehu šiestich hodín a o niekoľko dní na telefónnej búdke chýbala už aj na mieru vytvorená polica. Locke sa však nevzdal a pri druhom pokuse zvolil miesto, okolo ktorého ľudia častejšie chodia pešo. Na poličku aj každú knihu pripevnil viditeľné logo svojho projektu s názvom Department of Urban Betterment (Oddelenie vylepšenia mesta), aby bolo na prvý pohľad jasné, že nejde o „skládku použiteľného odpadu“ ale o projekt na zlepšenie estetickej aj kultúrnej stránky mesta. Druhá búdka už zostala na mieste a ak ľudia pochopia myšlienku ukrytú za celým projektom, mesto, ktoré nikdy nespí, možno získa aj literárne prívlastky.
http://gracefulspoon.com
