BRATISLAVA 20. októbra (WEBNOVINY) – Kancelárke Spolkovej republiky Nemecko Angele Merkelovej na pôde Univerzity Komenského (UK) v Bratislave udelili čestný titul Doctor honoris causa. Nemecká kancelárka, ktorá si prevzala titul na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady UK, rozšírenom o vedecké rady fakúlt UK, sa stala treťou ženou v histórii udeľovania čestných doktorátov najstaršej a najväčšej slovenskej univerzity.
„Je to významná osobnosť, ktorá nielen vedecky pracovala a bola vo svete známa už svojimi vedeckými prácami, ale najmä to, že v investícii do vzdelávania, v investícii do vedy vidí udržateľnosť kvality Európskej únie,“ vysvetlil rektor UK Karol Mičieta, prečo sa rozhodli čestný titul nemeckej kancelárke udeliť.
Symbol prepojenia Slovenska a Nemecka
Angela Merkelová vo svojom príhovore uviedla, že prijatie čestného titulu vníma ako akýsi symbol prepojenia našich krajín.
„Teší ma, že môžem tento titul prijať v symbolickom roku 2014, keď si v novembri pripomíname pád berlínskeho múru,“ uviedla nemecká kancelárka. Podľa nej je potrebné investovať do vzdelávania aj do vedy. „Univerzity sú motorom inovácií, rozvoja hospodárstva, sú investíciami do vzdelania, investíciami do mladých ľudí, investíciami do budúcnosti našich krajín. Pritom sprostredkovanie vedomostí je iba jednou stránkou. Na tú druhú, ktorá je minimálne rovnako dôležitá, poukázal už patrón vašej univerzity – Ján Amos Komenský, keď povedal: Školy sú priestorom, kde sa vytvára humanita a kde sa ľudia stávajú skutočne ľuďmi,“ uviedla nemecká kancelárka po prevzatí čestného titulu.
Merkelová sa v príhovore dotkla aj diania na Ukrajine. Ak má byť podľa nej Európska únia ako spoločenstvo hodnôt bratá vážne, musí sa aj k udalostiam na Ukrajine takto stavať. Preto boli podľa nej aj schválené sankcie voči Rusku, čo nebolo ľahké rozhodnutie. „Viem, že to má dopad na slovenské, ale aj nemecké hospodárstvo,“ povedala nemecká kancelárka. Podľa nej však sankcie nie sú samoúčelné, ale sú postavené tak, aby bolo možné viesť dialóg s Ruskom.
Rokovala s Kiskom aj Ficom
Merkelovú v Prezidentskom paláci prijal aj Andrej Kiska. Témami ich spoločného rokovania boli aktuálne otázky bezpečnosti, Európskej únie a NATO. Hovorili aj o zmenách, ktoré prezident Kiska urobil v justícii od nástupu do funkcie. Agentúru SITA o tom informovala Elena Bianchi z Tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.
„So spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou sme sa zhodli na tom, že v kľúčových témach musí Európska únia hovoriť jednotným hlasom,“ povedal prezident Kiska. Spolkovú kancelárku tiež ubezpečil, že Slovensko stojí na strane našich partnerov a podporuje všetky kroky Európskej únie pri podpore a pomoci Ukrajine.
Prezident sa zaujímal aj o výsledky rokovania medzi ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a ruským prezidentom Vladimírom Putinom, na ktorých sa v Miláne osobne zúčastnila aj Merkelová.
Na stretnutí Kiska s Merkelovou hovorili aj o ekonomickej spolupráci členských krajín Európskej únie. Zhodli sa na tom, že krajiny musia dodržiavať dohodnuté pravidlá, pre ekonomický rast je podľa nich dôležité zvyšovanie konkurencieschopnosti.
V zahraničnopolitických otázkach sa zhodli na tom, že je dôležité zachovávať jednotný postup a schopnosť efektívne prijímať spoločné rozhodnutia.
Premiér Robert Fico po stretnutí s Merkelovou odkázal Ukrajine, že nemôže od Európskej únie očakávať zaplatenie ich dlhu za plyn, ktorý majú voči Rusku.
——> V TOMTO ČLÁNKU.
Merkelová navštívila Slovensko po tretí raz
Dnes 60-ročná luteránka s poľskými koreňmi je podľa Forbesu už sedem rokov najmocnejšou ženou sveta a prirovnávajú ju k niekdajšej britskej premiérke Margaret Thatcherovej. Nemecká kancelárka sa po vypuknutí krízy na Ukrajine stala jedným z mála západných lídrov, ktorej názory si kritizovaný ruský prezident Vladimir Putin bol ochotný vypočuť.
Angela Merkelová navštívila Slovensko vo funkcii nemeckej kancelárky po tretí raz. V máji 2006 s vtedajším premiérom Mikulášom Dzurindom hovorili o spolupráci v politickej oblasti ako členovia Európskej únie a NATO. Oficiálnu nemeckú delegáciu prijal aj prezident Ivan Gašparovič. Vo februári 2011 prišla na Slovensko na pozvanie vtedajšej predsedníčky vlády Ivety Radičovej.
Angela Merkelová sa narodila v západonemeckom Hamburgu, no krátko po narodení sa aj s rodičmi presťahovala do vtedajšieho komunistického Východného Nemecka. Angela Dorothea Kasnerová, dcéra pastora, vyrastala neďaleko Berlína, vyštudovala fyziku v Lipsku, kde získala aj doktorát. Krátko pred pádom Berlínskeho múru sa začala politicky angažovať a v prvých slobodných voľbách po zjednotení Nemecka v roku 1990 sa dostala do parlamentu za novovzniknutú stranu Demokratischer Aufbruch (DA), ktorá sa neskôr spojila s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU).
V prvej polovici 90. rokov zastávala dva ministerské posty vo vláde vtedajšieho dlhoročného kancelára Helmuta Kohla. V roku 1998 však Kohl prehral voľby a jeho CDU sa po 16 rokoch ocitla v opozícii. K volebnej prehre sa pridal aj korupčný škandál, ktorý viedol k jeho odchodu z vedenia strany, čo uvoľnilo priestor pre Merkelovú. Ako vôbec prvá žena v histórii sa postavila do čela CDU, stala sa líderkou opozície proti vláde socialistického kancelára Gerharda Schrödera (SDP).
Predčasné voľby roku 2005 sa skončili víťazstvom CDU na čele s Merkelovou. Keďže CDU ani SDP nemali dostatok hlasov na vytvorenie vlády, po dlhých rokovaniach vznikla veľká koalícia na čele s kancelárkou Angelou Merkelovou. O štyri rokov neskôr Merkelová vytvorila koalíciu s politicky blízkymi slobodnými demokratmi z FDP. Vláda po prepuknutí hospodárskej krízy nastavila úsporný kurz nielen pre Nemcov, ale aj pre celú Európu. Merkelová sa stala najmocnejším lídrom Európy a americký časopis Forbes ju umiestnil hneď za prezidentom USA.
Po minuloročnom volebnom víťazstve sa jej v decembri podarilo zostaviť širokú koalíciu s SPD a na čele krajiny tak zostane ďalšie štyri roky. Merkelová sa po vypuknutí krízy na Ukrajine stala jednou z mála západných lídrov, ktorej názory si kritizovaný ruský prezident Vladimir Putin bol ochotný vypočuť.
