Keď Andrej Danko najprv v STVR v diskusii s podpredsedom KDH spochybní, či Robert Fico ešte vládze byť premiérom, o pár dní na to (12. februára) v HN TV pridá, že premiér vraj koaličným partnerom opakovane sľúbil, že bude kandidovať na sudcu Ústavného súdu SR a pred pol rokom mu na to dal ruku, asi nejde len o ďalšiu „dankovskú“ búrku v pohári. Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) to povedal napriek tomu, že 11. januára premiér Fico pre TA3 vyhlásil, že jeho “ambíciou je vyhrať ďalšie parlamentné voľby.”
Politickí komentátori to čítajú ako ďalší signál vnútornej krízy a mocenských prepočtov vo vládnej koalícii a zároveň test, aká intenzívna je premiérova politická i osobná únava z exekutívy.
Naposledy ju verejne demonštroval 7. februára cholerickým, krajne neprimeraným verbálnym útokom na moderátora diskusnej relácie v Slovenskom rozhlase. Premiér pri priamej otázke redaktora TV Joj na Dankove vyjadrenia nepovedal razantné nie, len sa pousmial. A tak ostala neistota.
To, že téma Fico a Ústavný súd SR stále priťahuje pozornosť, má viacero dôvodov. Od roku 2023 je jedno miesto na ÚS neobsadené a v júni sa uvoľní ďalšie. Napriek apelom predsedu ÚS Ivana Fiačana, aby sa miesto obsadilo a uľahčilo sa tak agendou preťaženému súdu, vládna koalícia neprejavovala žiaden seriózny záujem tento dôležitý ústavný orgán posilniť. Prirodzene to viedlo k špekuláciám, že neobsadené miesto ostáva voľné práve pre predsedu strany Smer-SD.
Kiskovo rozhodnutie
Ďalším dôvodom je to, že po vynútenom odchode z vlády v roku 2018 sa Robert Fico už uchádzal o príchod na ÚS a rokoval s prezidentom Andrejom Kiskom nielen o tom, či by ho zo zvolených kandidátov vybral, ale či by ho akceptoval aj za predsedu tohto ústavného orgánu. Kiska to odmietol a hovoril, že Fico túto svoju požiadavku sprevádzal vyhrážkami a vydieraním.
Mníchov ako zrkadlo politickej váhy: Kto prišiel na top úrovni, kto na rezortnej a kto sa len ukázal - KOMENTÁR
Nie všetci vtedajší Kiskovi politickí spojenci a priaznivci toto jeho rozhodnutie vnímali ako prejav hodnotovej politiky a principiálneho odmietania toho, čo Robert Fico svojím spôsobom vládnutia predstavuje. Mnohí exprezidentovi vyčítali, že nevyužil príležitosť pragmaticky a zároveň elegantne sa predsedu strany Smer zbaviť a zásadne tak preformátovať vtedajšiu slovenskú politiku. A vyčítajú mu to dnes ešte viac kvôli tomu, čo Robert Fico so svojou štvrtou vládou predviedol.
Preto sa za úvahami o presune premiéra na ÚS skrýva nádej, že by k takémuto preformátovaniu politiky mohlo prísť dnes. Vrátane vzniku koalícií, ktoré sú dnes nepredstaviteľné s Robertom Ficom na čele Smeru. Jedným z tých, ktorí dúfajú, že po zmene vo vedení Smeru by nabrala nový dych a nový elektorát aj jeho strana, je Andrej Danko. Veď volebné preferencie jeho SNS sú stále hlboko pod čiarou vstupu do parlamentu.
Lex Gašpar
Záujem o zmeny na ÚS je však daný aj a zrejme najmä tým, že viacerí ľudia blízki Smeru čelia trestným konaniam, vrátane obžalôb za závažné trestne činy. A časť „ochranných“ zmien v trestnoprávnej legislatíve schválených v čase štvrtej Ficovej vlády už doputovala až pred ÚS.
Príkladom je tzv. lex Gašpar: Ústavný súd najnovšie pozastavil účinnosť sporného prílepku o kajúcnikoch, čiže spolupracujúcich obvinených, a zároveň prijal podania na ďalšie konanie. Keď sa “naši ľudia” cítia ohrození presunom sporov o trestné zákonodarstvo na ÚS, ten sa stáva prirodzeným objektom politickej túžby po ovládnutí toho ústavného orgánu.
Veď keď sa pozrieme do minulosti členských štátov EÚ, s výnimkou vlády Kresťanskej demokracie v Taliansko začiatkom 90. rokov sotva nenájdeme inú vládnucu politickú stranu, ktorá by tak húževnato a opakovane „prekopávala“ trestné zákonodarstvo v prospech skupiny strane blízkych ľudí podozrivých, obvinených aj obžalovaných zo závažnej trestnej činnosti, ako to robí Smer.
Kŕmiac pritom svojich voličov politickým mýtom, že táto skupina ľudí je obeťou sprisahania vyšetrovateľov, prokurátorov i sudcov aj za podpory orgánov EÚ, aby sa Smeru pomstili za jeho opozičnú politiku v rokoch 2020 až 2023.
Akoby tí kajúcnici neboli tiež nominantmi Smeru, ktorý kontinuálne vládol od roku 2021 až do roku 2020, ako keby sa s vyšetrovaním viacerých káuz, ktoré sa už skončili právoplatnými rozsudkami nezávislých súdov, nezačalo už za Pellegriniho vlády podľa jeho hesla „padni komu padni“.
Ťažký morálno-politický problém
Ani po všetkých zmenách trestnoprávnej legislatívy od januára 2024, po znížení trestov za viaceré hospodárske a finančné trestné činy, premlčaní závažných káuz atď. sa spomínaná skupina ľudí sa stále necíti bezpečne. Preto po tom čo ÚS pozastavil účinnosť novely Trestného poriadku, ktorej cieľom je dosiahnuť nepoužiteľnosť dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby a fakticky zničiť možnosť vyšetrenia najzávažnejších trestných činov, počujem volanie po novom a urýchlenom „prekopaní“ trestného zákonodarstva.
S tým súvisí pochopiteľná starosť nielen ústavných právnikov a právnickej obce, ale aj významných segmentov občianskej spoločnosti o to, aby sa po výkonnej moci a parlamente v jeho súčasnom zložení nestal priamym nástrojom na pokračovanie v deformáciách právneho štátu po personálnych zmenách aj ÚS. Napĺňanie túžby Andreja Danka, aby sa jeho hlavný koaličný partner a zároveň najväčší politický rival stal predsedom ÚS, prináša ťažký morálno-politický problém – človek, ktorý roky vedie politickú vojnu so všetkými justičnými orgánmi, by sa mal zrazu stať arbitrom ústavnosti?
Lenže scenár „Fico na ÚS“ je v roku 2026 v inej polohe ako bol v roku 2019. Vtedy Ústavnoprávny výbor NR SR ovplyvnený rozkolísanosťou vládnej koalície po vražde J. Kuciaka a jeho snúbenice zamietol kandidatúru trojnásobného premiéra s poukázaním na nedostatočnú dĺžku právnickej praxe a prezident Kiska ho odmietal menovať za člena ÚS. Dnes sú iné mocenské pomery.
Ústavnoprávny výbor NR SR má pod pevnou kontrolou vládna koalícia a bývalý predseda ÚS Ján Mazák konštatoval, že vtedy použitý argument o nedostatku právnickej praxe nie je problém vzhľadom na dĺžku pôsobenia Roberta Fica v parlamente a vo vláde.
V Grassalkovičovom paláci sedí kandidát vládnej koalície Peter Pellegrini zvolený za prezidenta s jej podporou. A prezident sudcov ÚS vymenúva z dvojnásobného počtu zvoleného parlamentom a zo sudcov vyberá aj predsedu a podpredsedu ÚS. Takže rozhodnutie môže padnúť.
Ústavné mínové pole
Samozrejme, je tu ústavné mínové pole: môže prezident „uvoľniť“ kreslo predsedu ÚS a po zvolení Roberta Fica ho rovno urobiť šéfom súdu?
Benátska komisia už kedysi upozornila, že odvolanie predsedu či podpredsedu bez objektívnych dôvodov by bolo nezlučiteľné s požiadavkami nezávislosti ÚS. Inými slovami: aj keby sa koalícia dohodla na Ficovi ako sudcovi ÚS, ďalší krok – jeho vymenovanie za predsedu – nie je automatický.
V každom prípade, ak sa v koalícii uvažuje o takomto presune, je to priznanie, že sa jej vlastná stabilita aj agenda začínajú lámať na osobe premiéra. Sotva ide iba o náhodnú klebetu.
Robert Fico je v najvyššej politike od roku 1992 a predsedom Smeru od roku 1999. Práve preto sa každá veta o jeho „odchode“ či skôr „presune“ mení na správy o nástupníctve.
Paradoxom je, že Ústavný súd by v príbehu, ktorý koaličným partnerom aj verejnosti predkladá predseda SNS Andrej Danko, nebol miestom ústupu, ale pevnosťou – tichšou, dlhšou a strategickejšou. A ak sa o tom začína hovoriť nahlas, niekde v koalícii zrejme už prebieha diskusia, kto bude držať volant, keď bude treba brzdiť rozbehnuté kauzy „našich ľudí“.
