Ako von z krízy? Šetrenie nestačí, kľúčom k prosperite sú investície - KOMENTÁR

Komentár Jaroslava Kmeťa.
Jaroslav Kmeť
Jaroslav Kmeť. Foto: archívne, SITA.

Ekonomická kríza a nevyhnutná konsolidácia verejných financií kladú pred Slovensko náročné výzvy, no zároveň otvárajú priestor na prehodnotenie doterajších stratégií. Zameranie sa výlučne na šetrenie, ako to bolo zvykom v minulosti, je krátkozraký prístup, ktorý môže mať dlhodobo negatívne následky na hospodárstvo a životnú úroveň obyvateľov.

Ak chce Slovensko nielen prekonať aktuálne ťažkosti, ale aj položiť pevné základy pre budúci rast, musí nájsť rovnováhu medzi fiškálnou disciplínou a strategickými investíciami. Príklady z krajín ako Rakúsko, Nemecko a Švédsko dokazujú, že cielené výdavky do infraštruktúry, inovácií a ľudského kapitálu môžu slúžiť ako silný motor hospodárskeho oživenia a udržateľného rozvoja.

Šetrenie bez vízie: Krátkodobá úľava, dlhodobé riziká

V obdobiach ekonomických problémov sa šetrenie často javí ako najrýchlejší a najlogickejší krok k stabilizácii verejných financií. Znižovanie výdavkov, obmedzovanie sociálnych programov, škrtanie v zdravotníctve, vzdelávaní či kultúre – tieto opatrenia dokážu krátkodobo zmierniť tlak na štátny rozpočet.

Problém však spočíva v tom, že majú negatívny dopad na ekonomickú aktivitu. Keď štát obmedzí svoje výdavky, klesá aj objem peňazí v obehu, čo vedie k poklesu spotreby, oslabeniu dopytu a spomaleniu hospodárstva. Navyše, ak sa šetrenie dotkne kľúčových oblastí, ako sú infraštruktúra, inovácie, alebo vzdelávanie, krajina stráca svoju konkurencieschopnosť na medzinárodnej scéne. Slovensko už dnes čelí následkom dlhodobého zanedbávania strategických priorít.

Nedokončené diaľnice, ako napríklad úseky D1 na severe či východe krajiny, zastaraná železničná sieť, nedostatočná kapacita verejnej dopravy, či slabá podpora výskumu a vývoja sú prekážkami, ktoré brzdia ekonomický rast a odrádzajú potenciálnych investorov. Ak sa naša krajina bude sústreďovať výlučne na šetrenie, riskuje nielen okamžitú stagnáciu, ale aj stratu šance na vybudovanie modernej a konkurencieschopnej ekonomiky v budúcnosti.

Rakúsko: Infraštruktúra ako kľúč k oživeniu

Jedným z najvýraznejších príkladov úspešného boja proti ekonomickej kríze je Rakúsko, ktoré v rokoch 2008-2010 čelilo výzvam spojeným s potrebou fiškálnej konsolidácie. Namiesto jednostranného šetrenia sa rakúska vláda rozhodla pre kombináciu disciplíny a masívnych investícií do infraštruktúry.

Projekty ako výstavba nových diaľnic, modernizácia železničných tratí – vrátane ambiciózneho projektu Koralmbahn, ktorý spojil mestá Graz a Klagenfurt vysokorýchlostnou traťou – či rozvoj energetickej infraštruktúry priniesli okamžité hospodárske benefity. Tieto iniciatívy vytvorili desaťtisíce pracovných miest, podporili lokálne firmy a stimulovali súkromný sektor. Navyše zlepšili mobilitu pracovnej sily a tovarov, čím sa Rakúsko stalo atraktívnejším pre zahraničných investorov.

Výsledkom bolo nielen rýchle oživenie ekonomiky v čase krízy, ale aj dlhodobý nárast hrubého domáceho produktu (HDP) a zmiernenie regionálnych disparít. Rakúsko tak ukázalo, že verejné investície a fiškálna zodpovednosť sa nemusia vylučovať, ak sú projekty starostlivo plánované a transparentne riadené.

Nemecko: Stimuly pre priemysel a verejné projekty

Ďalším inšpiratívnym príkladom je Nemecko, ktoré po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 čelilo vážnym ekonomickým výzvam.

Nemecká vláda zareagovala rýchlo a rozhodne, keď spustila sériu stimulačných balíčkov známych ako “Konjunkturpaket I a II”. Tieto balíčky zahŕňali rozsiahle investície do infraštruktúry – výstavbu a opravy ciest, renováciu škôl, verejných budov a nemocníc – ako aj podporu pre kľúčové odvetvia, ako je automobilový priemysel.

Osobitnú pozornosť venovali aj rozvoju obnoviteľných zdrojov energie, vrátane výstavby veterných a solárnych parkov, čím Nemecko nielenže podporilo udržateľnosť, ale aj vytvorilo nové pracovné príležitosti. Tieto kroky pomohli zachovať existujúce pracovné miesta, zvýšiť domácu spotrebu a rýchlo oživiť ekonomiku.

Dôležitým prvkom úspechu boli aj štrukturálne reformy, ako flexibilizácia trhu práce, ktoré dopĺňali stimulačné opatrenia. Nemecko sa tak stalo jedným z ekonomických lídrov v Európe a ukázalo, že strategické investície v čase krízy môžu mať multiplikačný efekt pre celú ekonomiku.

Švédsko: Inovácie a ľudský kapitál ako cesta k prosperite

Švédsko ponúka odlišný, no rovnako poučný prístup. Po bankovej a ekonomickej kríze v 90. rokoch sa krajina rozhodla zamerať na investície do inovácií, vzdelania a technológií namiesto tradičných infraštruktúrnych megaprojektov.

Po stabilizácii finančného sektora vláda masívne podporila technologický sektor a výskum, napríklad prostredníctvom programov na rozvoj IT infraštruktúry a digitalizácie. Zároveň investovala do sociálnej infraštruktúry – výstavby škôl, materských škôl a zdravotníckych zariadení – čo nielenže posilnilo sociálnu súdržnosť, ale aj umožnilo vyššiu účasť žien na trhu práce. Tieto kroky vytvorili základ pre modernú, na vedomostiach založenú ekonomiku, ktorá je dnes jednou z najinovatívnejších v Európskej únii.

Švédsko tak ukázalo, že investície nemusia byť len „betónové“, ale môžu sa sústrediť na mäkkú infraštruktúru a ľudský kapitál, čo prináša dlhodobú prosperitu a odolnosť voči budúcim krízam.

Slovensko: Nevyužitý potenciál a naliehavé výzvy

Slovensko má v oblasti infraštruktúry a inovácií obrovský dlh, ktorý by mohol byť v čase krízy premenený na jedinečnú príležitosť. Nedokončená diaľnica D1, najmä problematické úseky ako Turany – Hubová, zastarané železničné trate, nedostatočná kapacita verejnej dopravy, slabá energetická efektívnosť verejných budov či nedostatočná podpora výskumu sú prekážkami, ktoré brzdia hospodársky rast a odrádzajú investorov.

Masívne investície do týchto oblastí by mohli mať výrazný multiplikačný efekt – vytvorili by tisíce pracovných miest, najmä v stavebníctve a súvisiacich odvetviach, podporili by domáce firmy a zlepšili konektivitu regiónov, čím by sa zvýšila významne ich atraktivita pre investície. Napríklad urýchlenie výstavby D1 by uľahčilo dopravu medzi západom a východom krajiny a podporilo by rozvoj menej rozvinutých oblastí. Modernizácia železníc by zase mohla priniesť ekologickejšiu alternatívu k automobilovej doprave a znížiť environmentálnu záťaž.

Okrem tradičných infraštruktúrnych projektov by Slovensko mohlo nasledovať príklad Švédska a investovať do inovácií a vzdelania. Podpora startupov, výskumných centier, digitalizácie verejnej správy či vzdelávacích programov zameraných na technológie by pripravila našu ekonomiku na výzvy 21. storočia. V čase, keď sa globálna ekonomika rýchlo transformuje smerom k udržateľnosti a technológiám, je investovanie do týchto oblastí nielen potrebné, ale aj strategicky nevyhnutné.

Riziká a podmienky úspechu

S investíciami však prichádzajú aj vážne riziká, na ktoré Slovensko nie je vždy pripravené. História ukazuje, že veľké infraštruktúrne projekty boli neraz sprevádzané predražovaním, korupciou a neefektívnym manažmentom – stačí spomenúť kauzy spojené s výstavbou diaľnic, či tendre na železničnú infraštruktúru.

Ak majú investície priniesť želaný efekt, je nevyhnutné zaviesť prísnu kontrolu, transparentnosť a jasné plánovanie. Bez týchto opatrení by mohli výdavky namiesto prínosu priniesť ďalšie finančné zaťaženie a poškodiť dôveru verejnosti v štátne inštitúcie. Ďalšou výzvou je financovanie. Hoci európske fondy a Plán obnovy a odolnosti ponúkajú značné možnosti, Slovensko musí zabezpečiť, aby boli tieto zdroje využité efektívne a na skutočne strategické projekty, nie na politicky motivované či nezmyselné iniciatívy.

Rovnováha a odhodlanie k zmene

Slovensko nemôže v čase ekonomickej krízy a konsolidácie vsádzať všetko na jednu kartu – na šetrenie. Tento prístup je nielen nedostatočný, ale aj nebezpečný, pretože brzdí rast a oslabuje dlhodobé vyhliadky krajiny. Príklady z iných krajín jasne ukazujú, že kombinácia fiškálnej disciplíny so strategickými investíciami – či už do infraštruktúry, inovácií alebo ľudského kapitálu – je cestou k udržateľnému oživeniu a prosperite.

Slovensko má teraz jedinečnú príležitosť inšpirovať sa týmito modelmi a využiť krízu ako katalyzátor zmien. Je čas prestať šetriť na úkor zajtrajška a začať budovať budúcnosť – či už ide o diaľnice, železnice, vzdelanie alebo technológie. Ak túto šancu premárnime, riskujeme, že krízu prežijeme, no bez vízie a pevných základov pre budúcu prosperitu. Slovensko si zaslúži odvážnu a premyslenú stratégiu, ktorá prinesie reálne výsledky pre všetkých jeho obyvateľov.

Viac k osobe: Jaroslav Kmeť