BRATISLAVA 1. marca (WEBNOVINY) – Štúdia samozrejme neponúka jadrový konflikt ako spôsob spomalenia globálneho otepľovania. Zaoberá sa iba dôsledkami lokálneho jadrového konfliktu. Je to scenár, ktorý je bohužiaľ v dnešnej napätej dobe oveľa reálnejší, než by sme si všetci želali. Ak by k nemu došlo, je dobré vedieť, aké by to pre našu planétu malo dôsledky.
Napätie medzi východom a západom, reprezentované hlavne jadrovými mocnosťami, akými svojho času bol Sovietsky zväz a USA, sa dnes minimalizovalo a s ním sa prakticky stratilo aj riziko celosvetovej jadrovej vojny, ktorá by mohla zničiť planétu.
Lokálny jadrový konflikt je až príliš reálna možnosť
Chaos, sprevádzajúci rozpad ZSSR však spôsobil, že časť materiálov a technológií potrebných na výrobu jadrových bômb, sa dostala spod kontroly. Je celkom možné, že sa nachádza v rukách teroristov, alebo v krajinách s pochybnými autoritárskymi a fundamentalistickými režimami.
Okrem toho sa môžu objaviť menšie konflikty aj medzi krajinami, ktoré majú jadrové zbrane oficiálne – napríklad medzi Indiou a Pakistanom. A práve takýto scenár na počítačových modeloch preverovali odborníci z NASA a zaujímavý článok na túto tému zverejnil National Geographic.
Vedci vymodelovali lokálny jadrový konflikt, v ktorom bolo na obmedzenom území použitých 100 atómových bômb, ktoré mali rovnakú silu, ako bomba zvrhnutá svojho času na japonské mesto Hirošima. Každá z nich mala účinnosť 15 000 ton TNT. Sto takýchto bômb pritom podľa údajov National Geographicu predstavuje len 0,3 percenta celosvetového jadrového potenciálu.
Radikálna zmena klímy by trvala niekoľko rokov
Aký by bol celoplanetárny dôsledok takéhoto konfliktu? Jadrové explózie a následné požiare by do horných vrstiev troposféry vrhli približne 5 miliónov ton uhlíka. Ten by následne absorboval slnečné teplo a podobne ako horkovzdušný balón by sa dvíhal do vyšších vrstiev, kde by bol schopný dlhšie pretrvať.
Neviedlo by to síce k zániku života, no výrazne by to ovplyvnilo celoplanetárnu klímu. Konkrétne by to znamenalo, že na dva až tri roky by priemerná teplota na Zemi klesla približne o jeden a štvrť stupňa Celzia. Najviac by bola postihnutá Európa, Ázia a Aljaška, kde by na zmienený čas mohla priemerná teplota klesnúť dokonca o tri až štyri stupne Celzia. Aj po uplynutí desiatich rokov od konfliktu by priemerná teplota na planéte bolo o pol stupňa nižšia, než pred jeho vypuknutím.
Takýto obrovský teplotný výkyv by výrazne postihol poľnohospodárske plodiny, poklesli by výnosy a zrejme by na mnohých miestach nastal hladomor. Aj to, čo by sa podarilo dopestovať, by z veľkej časti zničili suchá, pretože priemerný zrážkový úhrn by sa na jeden až štyri roky znížil o desať percent a aj po siedmich rokoch by bol priemerne o päť percent nižší, ako pred vypuknutím konfliktu. Ďalším výrazným negatívnym javom by bolo ďalšie narušenie ozónovej vrstvy, ktorá by na povrch Zeme prepúšťala viac ultrafialového žiarenia, škodiaceho ľuďom i prostrediu.
Fyzik Luke Oman štúdiu zhrnul jednoducho, keď povedal, že aj malý nukleárny konflikt, ktorý by sa odohral na obmedzenom území, by mal dlhotrvajúci negatívny dopad na celú planétu a okrem bezprostredných obetí konfliktu by naň mohli doplatiť ďalšie milióny ľudí a zvierat, postihnutých hladomorom a suchom.
