Architekti známeho juhoafrického ateliéru Van Der Merwe Miszewski Architects navrhli dom tak, aby jeho prítomnosť v blízkosti jedného z najbohatších ekosystémov planéty bola čo najdecentnejšia – vymysleli preň schému pavilónov, zarezaných v troch radoch do strmého svahu.
Na začiatku bol dub
Pri výstavbe uchránili väčšinu odrasteného rastlinstva. Ťažiskom vily, od ktorého, ako sa zdá, sa projekt odvíja, je statný dub vedľa schodov k bazénu – v jednoduchej prízemnej stavbe, ktorá na pozemku stála predtým, kraľoval uprostred terasy. Koruny pínií lemujúce parcelu zhora ich inšpirovali k vykrojeniu unikátnych tenkých striech. Línia striech pritom nadväzuje aj na kontúry a štruktúru nevysokej prastarej hory, niekoľkonásobne staršej ako Himaláje.
Ani materiálom sa dom s horou „nerozchádza“ – na jeho stavbu použili výlučne balvany, ktoré sa uvoľnili z hory a ležali na parcele, alebo ich vytiahli z výkopov, či získali pri búraní predchodcu vily, ktorého stavitelia postupovali podobne. Na dlažby a stupne schodísk, ktoré sa mali čo najviac priblížiť odtieňu brala, našli vhodný kameň až na druhom konci zemegule.
Baldachýny vo vetre
Stavba je založená na dialógu kameňa a dreva. Strechy, za ktoré ateliéru udelili minulý rok jednu z najprestížnejších domácich cien, vyvolávajú napriek horizontalite stavby neobyčajne ľahký dojem. Architekti prirovnávajú pavilóny k suchému „lístiu, ktoré sa znieslo z hory“, čo je výstižné pri pohľade zhora. Zdola sa ponúka prirovnanie k baldachýnu, do ktorého sa oprel Kaapse dokter (kapský lekár), miestne vetrisko – vraj sa po ňom lepšie dýcha.
Celý článok si môžete prečítať tu.
