Ako kompostovať v meste a zhodnocovať vlastný odpad?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Pixabay

BRATISLAVA 21. mája (Webnoviny) – Biologicky rozložiteľný odpad tvorí okolo 40 až 60 % z komunálneho odpadu. Dá sa prakticky využiť, avšak v mestách sa väčšinou hádže do zmesového kontajnera, pričom sa následne vyváža na skládku spolu s iným vecami, kde končí až 70% všetkého odpadu. Zvyšok sa spaľuje alebo recykluje.

Bytové domy v Bratislave nemajú nárok na hnedé kontajnery určené pre bioodpad, ako je to v prípade rodinných domov. Kompostér si ale zriadiť môžu. „Náklady na kompostér sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Distribúciu kompostérov zabezpečí spoločnosť OLO,“ informuje na svojej stránke spoločnosť OLO,“ informuje na svojej stránke spoločnosť OLO.

Bytové domy v iným mestách majú k dispozícii nádoby na bioodpad, kde môžu občania triediť aj tento druh odpadu.

Komunitné kompostovanie postupne naberá na popularite. Šetrí miesto v zmesovom kontajnery a taktiež prináša hodnotu. Cieľom kompostovania je výroba vlastného kompostu pre členov komunity. Hotový kompost  možno využiť na hnojenie izbových rastlín, byliniek na balkónoch či v záhradách ale i pri výsadbe a údržbe zelene na sídlisku.

Do kompostovacieho zásobníka patria zvyšky a šupky z ovocia, zeleniny, prezreté ovocie, kvety, štiepky, piliny, pokosená tráva, konáre, lístie, burina. Na kompostovanie sú nevhodné biologicky rozložiteľné odpady živočíšneho pôvodu, najmä mliečne a mäsové výrobky. Škrupiny z vajec do kompostu ísť môžu.

menejodpadu.sk

KOMPOSTOVISKÁ V BRATISLAVE

Po celej Bratislave bolo podľa údajov spoločnosti JRK Slovensko s.r.o.  inštalovaných 21 komunitných kompostovísk s veľkosťou od 800 do 1100 litrov. V skutočnosti je ich pravdepodobne trochu viac. Väčšina z nich sa nachádza v mestskej časti Nové Mesto. Zopár ich je aj v Dúbravke, Petržalke, Starom Meste, Ružinove a v Rači. Ľudia, ktorí majú záujem, môžu požiadať o pridanie do lokálnej komunity s kompostoviskom, alebo o zriadenie vlastného.

„Ľudia si uvedomujú že bioodpad hlavne v bytovkách je problém. Začínajú sa zaujímať ako predísť jeho skládkovaniu. Hľadajú možnosti ako sa ho „zbaviť“ lepšie ako vyhodením na skládku. Vytvárajú komunity a aktivizujú sa aj vo vzťahu k samospráve,“ povedala pre Webnoviny Paulína Kuricová z JRK Slovensko s.r.o.. 
V rodinných domov je to jednoduchšie. „Väčšina obyvateľov so záhradami je zvyknutá zhromaždovať bioodpad „na kope“ už historicky. Teraz ho len presúvajú do krajších priestorov, a vzdelávame ich o tom, že kompostovanie v kompostéroch je aj efektívnejšie a vyhnú sa napríklad aj hlodavcom a podobne,“ hovorí Kuricová.

NEPRÍDU POTKANY?

Mnohým ľuďom napadne, že kompostovisko môže prilákať napríklad potkany. Správne kompostovisko je však zabezpečené tak, aby sa do neho nezvaní hostia nedostali. Okrem ich prítomnosti by tiež hrozilo, že kompost znehodnotia.
Tomu sa dá predísť podložením pletiva pod kompostér. „Pletivo je dosť husté, takže je tento problém (podhrabanie hlodavcami) eliminovaný. Je rozložené tak, aby nemali prístup do vnútra, čiže presahuje do okolia kompostéra niekoľko centimetrov,“ vysvetľuje Kuricová.
Bezpečnosť kompostu závisí aj na občanoch, nemali by do neho hádzať odpad zo živočíšnych produktov (mäso, mliečne výrobky, vajcia) ani varené jedlo. Kompostér je tiež dobré zamykať, aby s ním nemanipulovali cudzí ľudia, ktorí na to nie sú vyškolení.

AKO ZÍSKAŤ VLASTNÉ KOMPOSTOVISKO?

Hlavné mesto Bratislava na svojom území umožňuje držiteľovi biologicky rozložiteľného odpadu zriadiť komunitné kompostovisko, ktoré bude slúžiť pre vlastnú potrebu komunity v určitej lokalite. Žiadateľmi môžu byť skupiny vlastníkov rodinných domov, obyvatelia bytových domov, vlastníci záhrad v záhradkárskych oblastiach, školské či predškolské zariadenia a iní.

Záujemca o zriadenie kompostoviska môže podať vyplnenú žiadosť na adresu: Primaciálne nám. 1, P. O. BOX 192, 814 99 Bratislava 1. Hlavné mesto po posúdení žiadosti a splnení podmienok pre zriadenie komunitného kompostoviska vydá v lehote 45 dní stanovisko a komunitnému kompostovisku pridelí registračné číslo. Náklady na vybudovanie komunitného kompostoviska znáša žiadateľ. Viac o podmienkach a údržbe kompostoviska sa dočítate na stránke Bratislavy.

Poplatky za kompostovisko v podstate nie sú žiadne. „Ak sa komunita dohodne na nejakej údržbe alebo rozšírení kompostoviska v tom prípade môže vzniknúť situácia že sa poskladajú na túto aktivitu, ale nejaký paušál určite neplatia, ak sa na tom v komunite nedohodnú, dodáva Kuricová.

O KOMPOST SA TREBA STARAŤ

Ako sme už vyššie naznačili, kompostovanie nie je len hádzanie bioodpadu na kopu. Kompost treba správne zabezpečiť a správne sa o neho starať.

Kompostovisko musí byť umiestnené mimo ochranného pásma vodného zdroja, dlhodobo zamokrených pozemkov alebo záplavového územia, mimo ihrísk a športovísk. Taktiež musí byť chránené pre priamym slnečným žiarením, dažďom, silným vetrom, tzn. umiestnené pod stromom, kríkom alebo prístreškom.

Kompostovisko by malo byť v dostupnej vzdialenosti všetkým členom komunity a zabezpečené štítkom s pokynmi, ktoré odpady do kompostoviska patria, zoznamom odpadov, ktoré je zakázané do kompostoviska ukladať a kontaktom na kompost majstra.

Kompost treba aj pravidelne miešať, kontrolovať vlhkosť či teplotu a prípadné výkyvy riešiť podľa pokynov. Pri správnom zaobchádzaní by kompost nemal zapáchať, hniť alebo sa znehodnotiť.

Pri dodržiavaní pravidiel je možné vyrobiť zrelý kompost za 3 – 6 mesiacov, inak sa môže doba zretia predĺžiť až na 2 roky. Zrelý kompost je hnedý až tmavohnedý a nezapácha. Zrelosť kompostu je možné overiť zasiatím semien žeruchy siatej do nádobky s vlhkým kompostom. Ak semienka vyklíčia počas prvého týždňa kompost je pripravený. Viac informácií nájdete na stránke hlavného mesta.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať