Chmelár, ktorý pôsobí na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy, tvrdí, že niektoré európske krajiny už tajne rokujú o federálnom usporiadaní únie.
„Prvý, koho pošlú von, bude Slovensko. Nebudú sa s nami babrať,“ podčiarkol s poukazom na problémy pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy, odmietnutie pôžičky Grécku a súčasnom komplikovanom presadzovaní agendy eurovalu. Pripúšťa, že projekt eurovalu je neistý, za danej situácie nie je podľa neho na mieste robiť „svalnaté reči“.
Chmelár upozornil, že to je práve Európska únia, vďaka ktorej sa Slovensku podarilo dobiehať zaostávanie za zvyškom Európy, na čo podľa neho mnohí politici zabúdajú.
„Mikuláš Dzurinda sa chváli, že naštartoval reformy, Robert Fico ekonomickým rastom. Ale za to, kde sme, vďačíme únii. Ak sa dostaneme na perifériu, potom bude môcť Richard Sulík nariekať o chudobných a bohatých Európanoch,“ poznamenal. Slovenskí odporcovia eurovalu podľa Chmelára argumentujú demagogicky a operujú s názormi „20-ročných blogerov“.
Samson sa prikláňa k schváleniu zvýšenia eurovalu
Samson zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku sa napriek vedomiu finančnej straty z politických príčin prikláňa k schváleniu zvýšenia eurovalu. V opačnom prípade bude podľa Samsona ostrakizované a nebude môcť očakávať recipročnú pomoc, hoci aj v iných oblastiach.
„Tá krajina, ktorá sa postaví mimo a odmietne podporiť solidaritu, krátkodobo ušetrí niekoľko sto miliónov eur, ale sa sama dostane do problémov. Ocitne sa na listine krajín, ktoré nepomohli a ťažko bude hľadať pomoc,“ povedal pre agentúru SITA.
Analytik pripúšťa, že neexistujú právne záväzky, aby krajiny pomoc odsúhlasili, argumentuje však nepísanými zásadami európskej solidarity a kohézie.
Rokovanie o eurovale bude dnes
Práve o tom, ako Slovensko pristúpi k navŕšeniu eurovalu, bude dnes od 17:00 rokovať Koaličná rada. Hoci podporovatelia tohto projektu majú v parlamente jasnú väčšinu, opozičný Smer-SD odmieta pridať svoje hlasy, kým za tento projekt nezdvihne ruku aspoň 76 koaličných poslancov.
V opačnom prípade žiada výmenou za svoje hlasy politické konzekvencie, napríklad rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby. V koalícii sa proti zvýšeniu postavila SaS, jej predseda Sulík niekoľkokrát označil zvýšenie objemu slovenských záruk zo 4,37 miliardy eur na 7,73 miliardy eur za ekonomickú vlastizradu.
