Posledné roky sa zintenzívňuje apel na kúpu elekromobilov, ktoré by sa v ideálnom prípade a v blízkej budúcnosti mali nabíjať z obnoviteľných zdrojov energie. Avšak dokážu zelené zdroje pokryť spotrebu konzumnej spoločnosti? A čo by znamenalo, keby sme chceli všetku energiu získavať z obnoviteľných zdrojov?
V tomto článku sme sa zamerali na získavanie elektriny len pre dopravný sektor.
SOLÁRNA ENERGIA
Podľa údajov štatistického úradu sa na Slovensku v roku 2017 spotrebovalo v sektore dopravy 110 584 terajoulov (TJ) ropných produktov. V prepočte ide o 30,7 terawatthodín (TWh) elektriny, čo je približne celá súčasná spotreba Slovenska.
Manažér externej komunikácie a udržateľného rozvoja Slovenských elektrární Miroslav Šarišský uviedol, že najefektívnejšie a najdrahšie fotovoltické panely dnes dokážu premeniť na elektrinu len dvadsaťdva percent slnečného žiarenia a bežné sú skôr inštalácie s účinnosťou medzi 15 až 20%.
„Vychádzajúc z údajov výroby fotovoltických elektrární v Nemecku by sme na výrobu takého množstva elektriny potrebovali pole fotovoltických panelov, ktoré by zabralo plochu približne tisíc kilometrov štvorcových, teda polovicu Bratislavského kraja,“ vysvetľuje Šarišský.
Pri fotovoltických elektrárňach by z pohľadu nabíjania automobilov bolo viacmenej nevyhnutné elektrinu skladovať napríklad v batériách, čo by znamenalo náklady navyše.
VETERNÁ ENERGIA
Pri výrobe z vetra by sme na rovnaký objem elektriny podľa výpočtov SE potrebovali inštalovaný výkon približne 15 500 MW veterných elektrární, čo je päťapolnásobne viac, ako je ich dnes nainštalovaných v celom Rakúsku.
Mapa území, kde sa vyskytujú veterné parky v Rakúsku:
Podľa údajov zo serveru Thewindpower.net je v súčasnosti v Rakúsku 252 veterných fariem. Na Slovensku máme zatiaľ iba tri.
JADROVÁ ENERGIA
Voči jadrovej energii majú mnohí ekológovia výhrady kvôli vzniku jadrového odpadu či obavám z nehody, ako zažil napríklad Černobyľ. Avšak ani pri výrobe jadrovej energie nevznikajú prakticky žiadne emisie a v elektrárňach platia prísne bezpečnostné predpisy. Kapacitný faktor jadrových elektrární je až okolo 90%, zaberajú najmenej plochy, majú stabilný výkon za každého počasia, 24 hodín, sedem dní v týždni, počas celej 60 ročnej životnosti, pričom na doplnenie paliva potrebujú iba jednu krátku odstávku ročne.
„Nahradenie ropných produktov v doprave za elektrickú energiu by vyžadovalo iba dva jadrové reaktory novej generácie, akým je napríklad Európsky tlakový reaktor EPR v súčasnosti budovaný vo Francúzsku a Fínsku,“ hovorí Šarišský.
CENA
Je treba dodať, že podľa najnovších údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) je priemerná cena vyrobenej elektriny z veľkých fotovoltických elektrární vo svete približne 100 eur/MWh, čo je dvojnásobok súčasnej trhovej veľkoobchodnej ceny elektriny na Slovensku, cena elektriny z veterných elektrární je o štvrtinu nižšia.
Zdôrazňujeme, že územie o veľkosti polovice Bratislavského kraja na solárne elektrárne by pokrylo len sektor dopravy. Na zásobovanie domácností či priemyslu solárnou či veternou energiou by bolo potrebné omnoho viac plochy. A na poliach predsa treba pestovať zeleninu, obilie či pásť dobytok.
To znamená , že si nemôžeme len tak presadnúť z benzínových áut do elektrických a problém bude vyriešený. Pretože skutočný problém, je veľká spotreba a skutočné riešenie sa skrýva v životnom štýle každého jedinca.
Najčistejšia energia je ľudská sila, a vždy keď je to možné, by sme sa mali presúvať na bicykli alebo hromadnou dopravou. Lebo každé palivo, či už je to benzín alebo elektrina, treba vyrobiť a nikdy to nie je „zadarmo“ ani 100% zelené.