BRATISLAVA 16. októbra (WEBNOVINY) – Ak bude súčasná vládna koalícia pokračovať vo vládnutí aj naďalej kríza sa na Slovensku podľa opozičnej SDKÚ-DS nikdy neskončí. Konštatoval to v piatok na tlačovej besede poslanec najsilnejšej opozičnej strany Ivan Štefanec. Vláda má podľa jeho slov v súčasnosti k dispozícii prostriedky ako žiadna iná vláda a na verejné výdavky míňa o 25,7 mld. eur viac v porovnaní s rokom 2006. Ľudia však tieto výdavky podľa Štefanca necítia. „Robert Fico nerieší problémy a zadlžuje krajinu,“ konštatuje vedúci protikrízového tímu SDKÚ-DS Eugen Jurzyca.
Štefanec pritom poukazuje aj na jeden zo záverov najnovšej správy Európskej komisie, podľa ktorej by dlh Slovenska mohol v prípade pokračovania súčasnej politiky narásť v roku 2060 až do výšky 561 % hrubého domáceho produktu. Eugen Jurzyca upozorňuje aj na skutočnosť, že zatiaľ čo výdavky v rámci Európskej únie vzrástli medzi rokmi 2006 až 2008 o 8 % na Slovensku ich rast predstavoval až 16 %. Podľa jeho slov sa to však adekvátne neprejavuje aj zlepšení situácie v krajine.
Slovensko sa podľa správy Európskej komisie, ktorá skúma rozvoj štátnych financií do roku 2060, zdá byť v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií vystavené vysokému riziku. Dlhodobé rozpočtové dôsledky starnutia obyvateľstva majú byť spôsobené pomerne značným nárastom dôchodkových výdavkov v nasledujúcich desaťročiach. Šéf protikrízového tímu SDKÚ-DS Eugen Jurzyca hodnotí túto správu ako časť mozaiky, ktorá poukazuje na prístup súčasnej vlády k riešeniu problémov. Správna cesta podľa neho nie je spochybňovať správu komisie, ale začať robiť konkrétne opatrenia. Podľa Štefanca sa pritom kríza na Slovensku začala ešte pred začiatkom svetovej finančnej krízy, ktorá neskôr prerástla aj do hospodárskej krízy. Slovensko by sa pritom podľa jeho slov malo z krízy dostať prostredníctvom reforiem. Strana preto chce po budúcoročných voľbách prispieť k obnove Slovenska.
„Zlepšenie primárneho salda v strednodobom horizonte a ďalšie reformy systému sociálneho zabezpečenia by mohli prispieť k redukcii rizík dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ konštatuje komisia v časti venovanej Slovensku. Ako sa však píše ďalej, reformy by sa mali realizovať opatrne, aby nezosilňovali negatívne dopady súčasnej hospodárskej a finančnej krízy.
Preradenie Slovenska medzi vysokorizikové krajiny z hľadiska očakávaného zadlžovania súvisí podľa hovorcu rezortu financií Miroslava Šmála s nesprávnym modelom výpočtu komisie, ktorý je zameraný na veľké ekonomiky západnej Európy a nie na malé, otvorené a rýchlo rastúce ekonomiky, ako je aj Slovensko. „Slovensko spolu s ďalšími krajinami bude na úrovni Európskej komisie iniciovať zmenu modelu,“ doplnil Šmál pre agentúru SITA.
Od minulého týždňa už pritom Slovensko čelí aj konaniu Európskej komisie vo veci nadmerného deficitu verejných financií. Komisia začala toto konanie aj voči ďalším ôsmim krajinám únie. Správy o postupe pri nadmernom deficite, ktoré komisia prijala, sa týkajú aj Belgicka, Českej republiky, Holandska, Nemecka, Portugalska, Rakúska, Slovinska a Talianska. V Pakte stability a rastu, ktorý je záväzný pre jednotlivé krajiny, sa stanovuje vypracovanie správy komisie vždy, keď skutočný alebo plánovaný deficit členského štátu prekročí referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu.
Slovenská vláda v tomto roku počíta s deficitom verejných financií na úrovni 6,3 % hrubého domáceho produktu. Ďalší ohlásený plán konsolidácie, s ktorým počíta aj vládou schválený návrh rozpočtu verejných financií na roky 2010 až 2012, predpokladá v budúcom roku pokles deficitu na 5,5 % hrubého domáceho produktu a jeho ďalšie znižovanie až pod referenčnú trojpercentnú hranicu v roku 2012. Podľa Ivana Štefanca je však takéto tempo konsolidácie nedostatočné.
Štátny dlh Slovenska ku koncu minulého roka dosiahol 17,7 mld. eur, čo predstavovalo 26 % z HDP. Podľa odhadov rezortu financií sa však hrubý dlh verejnej správy bude v rokoch 2010 až 2012 pohybovať na úrovni od 40,8 % HDP do 42,5 % HDP. Verejný dlh je pritom z 96 % tvorený štátnym dlhom. Samotný štátny dlh by mal v budúcom roku vzrásť na 26,4 mld. eur.
SITA