BRATISLAVA 7. februára (WEBNOVINY) – Medzinárodná dohoda ACTA dodržiava podľa Európskej komisie (EK) všetky základné práva, ako je právo na súkromie, slobodu prejavu a ochranu údajov. “V dohode ACTA sa dokonca konkrétne uvádza, že cestujúci nebudú podliehať kontrolám, ak bude mať prípadný tovar, porušujúci práva, nekomerčný charakter a nebude súčasťou rozsiahleho nezákonného obchodu,“ reagovala komisia na obavy odporcov dohody ACTA z kontrol napríklad laptopov na hraniciach.
Európska komisia taktiež nesúhlasí s tvrdeniami, že prijatím dohody sa obmedzí prístup k internetu a zavedie sa cenzúra webových stránok. “Ani jedno ustanovenie dohody toto tvrdenie neopodstatňuje. ACTA sa týka riešenia rozsiahlej protiprávnej činnosti, ktorej sa často dopúšťajú zločinecké organizácie, a v dôsledku ktorej EÚ stráca ročne 8 miliárd eur. ACTA sa netýka spôsobu, akým ľudia využívajú internet vo svojom každodennom živote,“ zdôraznila komisia, ktorá nesúhlasí ani s tvrdeniami, že dohoda bola pripravovaná tajne a bez diskusie.
Minister hospodárstva Juraj Miškov v pondelok zastavil legislatívny proces týkajúci sa medzinárodnej dohody ACTA. “Dohoda ACTA a jej aplikácie obsahuje množstvo nepresností, a skrýva tak potenciálne riziká neželaného stavu. Nepodporím dohodu, ktorá by mohla akokoľvek okliešťovať základné práva a slobody,“ zdôvodnil svoje kroky minister Miškov. Minister sa preto rozhodol iniciovať otvorený verejný dialóg k tejto téme. Proti súčasnej podobe dohody ACTA sa už vyslovila aj najsilnejšia politická strana na Slovensku, Smer-SD.
Obchodná dohoda ACTA si podobne ako podobná americká zmluva SOPA kladie za cieľ bojovať proti šíreniu nelegálnych kópií a falzifikátov, či už ide o záznamy hudobných alebo filmových diel, falšované lieky, napodobeniny značkových odevov a podobne.
Zavádza zodpovednosť pre poskytovateľov pripojenia odtajniť medzinárodným orgánom informácie o jednotlivých užívateľoch či weboch, ktoré by autorské práva porušovali. Hriešnikov by tak bolo možné stíhať oveľa jednoduchšie než v súčasnosti.
Obsahuje však viaceré sporné body, ktoré by podľa odporcov viedli k obmedzeniu slobody, cenzúre internetu či šikane na hraniciach. Príkladom môže byť zavedenie nového práva pre colníkov, ktorí by tak mohli skontrolovať počítače či hudobné prehrávače, či je všetok obsah v nich legálny.
V japonskom Tokiu dohodu ACTA 26. januára podpísali zástupcovia 22 krajín EÚ. Pridali sa tak k signatárom, ktorí ACTA podpísali už v októbri minulého roka. Konkrétne išlo o USA, Kanadu, Mexiko, Austráliu, Nový Zéland, Japonsko, Južnú Kóreu, Singapur a Maroko.
Opatrenia obsiahnuté v zmluve zatiaľ nenadobúdajú právnu platnosť, musí ich schváliť Európsky parlament. Slovensko sa k signatárom zatiaľ nepripojilo. V Poľsku po protestoch verejnosti premiér Donald Tusk pozastavil proces ratifikácie. Rovnako sa v pondelok rozhodol aj český premiér Petr Nečas.
