Aby život znovu získal farby, treba liečiť vážny príznak depresie – anhedóniu

BRATISLAVA 3. októbra 2017 (WBN/PR) – Väčšina ľudí by depresiu prirovnala k sivej farbe. Mnoho ľudí trpiacich depresiou tvrdí, že ich život stratil farebnosť, vytratilo sa z neho nadšenie, pôžitok a príjemné pocity. Príčinou môže byť anhedónia – neschopnosť prežívať radosť. Je to jeden hlavných a závažných príznakov depresie. Často sa objavuje ako prvý príznak na začiatku depresívnej epizódy a môže pretrvávať, aj keď ostatné symptómy depresie vymiznú. Súčasná moderná antidepresívna liečba však vie pomôcť už aj pacientom s anhedóniou.
Depresívna porucha je vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Nediagnostikovaná a neliečená depresia sa môže vážne zhoršovať. Môže spôsobovať človeku dlhoročné utrpenie alebo viesť až k samovražde. Depresia je pritom psychická porucha, ktorá je dobre liečiteľná, hoci sa môže opakovať. Mnoho pacientov sa však, žiaľ, nelieči či nevyhľadá lekára včas.
Toto ochorenie môže postihnúť každého v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jeho pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. Výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne. Podľa ich výsledkov dochádza v mozgu k nerovnováhe dôležitých chemických látok – tzv. neurotransmiterov. Ide teda o seriózny medicínsky problém. Depresia je časté a závažné ochorenie, ktoré naruší každodenné fungovanie človeka. Predpokladá sa, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin práceneschopnosti vo svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca. „Depresia častokrát sprevádza telesné ochorenia, čo komplikuje nielen jej diagnostiku a liečbu, ale zhoršuje aj liečbu a priebeh telesných ochorení. Telesné ochorenia nechránia pred vznikom duševnej poruchy, naopak predstavujú rizikový faktor. Navyše sa často krát príznaky telesných a psychických ochorení vzájomne prekrývajú.“ MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD.
Anhedónia je jedným zo základných príznakov depresie – ďalším je depresívna (skľúčená) nálada. Je to neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne pocity, ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí.
Skrátka, nemožnosť užívať si život a skutočne žiť. Tento symptóm depresie je často podceňovaný či prehliadaný a pacientovi výrazne zasahuje do vzťahov s okolím, rodinou, priateľmi, cíti sa nepochopený a často sa až úplne izoluje. Najmä, ak liečba nepomôže anhedóniu odstrániť a pretrváva aj v čase, keď by už človek mal „byť v poriadku.“
Anhedónia mnohokrát býva prvým signálom depresie. Často tiež pretrváva aj po odznení depresívnej epizódy a sťažuje pacientom návrat k bežnému životu. V minulosti sa pozornosť anhedónii venovala len okrajovo, v popredí boli iné, ľahko identifikovateľné príznaky depresie ako zlá nálada, nesústredenosť, únava, poruchy príjmu potravy a spánku, či samovražedné myšlienky. Dnes je však anhedónia vnímaná ako závažná súčasť depresie. Mnoho pacientov, ktorí trpia depresiou, prežívajú aj klinicky významnú anhedóniu.
Antidepresíva, medzi ktoré patria antidepresíva prvej generácie (najmä tricyklické a tetracyklické antidepresíva), SSRI – inhibítory spätného vychytávania serotonínu (citalopram, escitalopram, sertralín, fluoxamín, fluoxetín, paroxetín), SNRI – inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu (venlafaxín, milnacipran a duloxetín) a tiež antidepresíva špecifické svojim mechanizmom účinku (agomelatín, mirtazapín, tianeptín) účinkujú na depresívne príznaky.
Zo spomenutých antidepresív má výskumami preukázaný liečebný vplyv na anhedóniu agomelatín, ktorý výrazne účinkuje aj na ostatné depresívne príznaky s minimálnymi nežiaducimi účinkami.
Cieľom liečby sa tak stáva aj snaha pomôcť pacientom nájsť uspokojenie, zlepšiť ich život, umožniť im znovu začať vnímať príjemné pocity, ktoré sú pre väčšinu ľudí úplne normálne a bežné a doviesť ich tak k úplnému zotaveniu z depresie. Vyliečiť sa z depresie znamená vrátiť sa k svojmu plnému fungovaniu, k životu, ktorý pacient žil pred ochorením.
Slovenská psychiatrická spoločnosť SLS a Liga za duševné zdravie pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, umožnia ľuďom prísť v určených termínoch do vybraných psychiatrických ambulancií. Môžu sa dozvedieť viac o depresii, jej príznakoch či o pomoci príbuzným a priateľom s touto diagnózou. Počas týchto stretnutí účastníci podujatia budú môcť s odborníkmi konzultovať svoj stav, či prísť spolu s členmi rodiny, ktorí potrebujú radu lekára.
Liga za duševné zdravie pomáha už 15 rokov ľuďom chápať dôležitosť duševnej poruchy a duševného zdravia. Duševné problémy sú žiaľ ešte stále na Slovensku tabu a ľudia sa stále najmä v malých mestách boja navštíviť psychiatra.
„Citové tajomstvá sú pre Slovákov tabu. Duševné poruchy boli po desaťročia tabuizované. Slováci sa neradi rozprávajú o svojich duševných a citových trápeniach. Skrývajú sa dokonca až tak, že svojho blízkeho nechajú samého trpieť a nevyhľadajú odbornú pomoc. Liga za duševné zdravie sa práve s týmto prístupom snaží bojovať a pomôcť tam, kde sa niečo spraviť ešte dá.“ Ing. Oľga Valentová, Liga za duševné zdravie.
Nebuďme ľahostajní k ľuďom trpiacim depresiou a ani sami k sebe! Lekári dnes dokážu toto ochorenie účinne liečiť. Pacientom však často chýba podpora okolia, ktoré by ich povzbudilo, aby vyhľadali pomoc a nebáli sa hovoriť o svojom stave. Mnohokrát sa dokonca aj v rodine a u najbližších priateľov stretávajú s predsudkami či odmietaním. Zmeňme to!
„Pri depresii sa neočakáva, že človek si sám uvedomí, že je chorý a vyhľadá odbornú pomoc. Pretože ide o chorobu vôle. Príbuzní často bagatelizujú samotné ochorenie. Chýba podpora a pochopenie v rodine, čo môže negatívne ovplyvniť liečbu.“ hovorí MUDr. Lívia Vavrušová, PhD.
Deň otvorených dverí v psychiatrických ambulanciách je príležitosť stretnúť sa s psychiatrom a zažiť, že je to návšteva u lekára ako každá iná. Je to možnosť porozprávať sa s odborníkom o duševných problémoch a zistiť viac o duševnom zdraví. Zoznam ambulancií lekárov a termíny budú uverejnené na stránke www.dusevnezdravie.sk.
„Slovenská psychiatrická spoločnosť SLS, ktorá združuje odborníkov, venujúcich sa duševnému zdraviu a psychickým problémom, víta takéto aktivity, ktoré prispievajú k zintenzívneniu dialógu medzi lekárom a pacientom, prípadne jeho príbuzným,“ dodáva MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD.