V novembrové nedeľné popoludnie Daniel Bessonov nesedel doma nad úlohami, ani sa nechystal hrať futbal s kamarátmi. Namiesto toho skrehnutými rukami rozbíjal ľadové morské vlny a bojoval proti silnému prúdu, ktorý sa stal osudným pre mnohých väzňov. V istom okamihu mal pocit, že aj napriek všetkej energii, ktorú vkladal do záberov, je stále na tom istom mieste. Opak bol pravdou a malý školák dokázal za 41 minút preplávať z ostrova Alcatraz až na sanfranciské pláže.
„Studené a úžasné,“ boli jeho prvé slová venované trénerovi Jordanovi Woodovi, ktorý plával s ním, po tom, ako sa ich nohy dotkli pieskovej pláže. Nepredvídateľne sa lámajúce vlny, ktoré obklopujú niekdajšie ostrovné väzenie, lákajú plavcov z celého sveta. Alcatraz si zachoval povesť nedobytnej pevnosti, z ktorej sa žiadnemu väzňovi nepodarilo utiecť živému. Z jednej z najstráženejších väzníc v americkej histórii, v ktorej si svoj trest odpykával aj neslávny mafián Al Capone, sa počas jej 29- ročného fungovania pokúsilo utiecť až 40 väzňov. Jediný, ktorý túto vzdialenosť prekonal, bol John Paul Scott. Na brehu ho však našli v bezvedomí a na pokraji síl. Najslávnejší pokus o útek sa uskutočnil v roku 1962, len rok pred definitívnym uzavretím väzenia. Snažili sa oň bankoví lupiči – bratia John a Clarence Anglinovci spolu s kamarátom z fachu Frankom Lee Morissom, ktorí si cestu z väzenia vykopali za pomoci polievkových lyžíc a potom nastúpili do po domácky vyrobeného raftu. Ich telá sa nikdy nenašli, no málokto verí, že „plavbu smrti“ prežili.
Práve preto zostávajú neprebádané vody aj po desaťročiach veľkou výzvou. „Je to mýtus a záhada, ktorá stále vábi,“ povedal Gary Emich, ďalší tréner mladého Daniela, ktorému sa nebezpečnú plavbu podarilo prekonať už 737-krát. Z Alcatrazu bolo podľa jeho názoru ťažké uniknúť hlavne kvôli žralokom, chladnej vode a mocnému prílivu. Bez preštudovania si prílivového grafu je podľa Wooda táto plavba príliš riskantným dobrodružstvom. Keby sa o ňu pokúsil takto pred týždňom, keď spln mesiaca dodával prílivu a odlivu neuveriteľnú gravitačnú silu, mohla sa mu stať osudnou. „Niektoré dni môže plavcovi trvať aj 10 minút, kým sa z ostrova vôbec dostane,“ dodal Wood.
Ďalším nebezpečenstvom sú zradné prúdy, ktoré vás môžu otočiť na úplne iný smer bez toho, aby ste si to vôbec všimli. Než sa malý školák pustil do nebezpečnej akcie, vyskúšal si tri plavby v ľadových vodách Sanfranciského zálivu na neostro. Aj keď Daniel nie je prvým dieťaťom, ktorému sa plavba podarila, je určite nezvyčajným prípadom, ktorý výzvu nielen prijal, ale aj pokoril. Päť dní v týždni, ktoré nadšený plavec trávi v bazéne, sa teda vyplatilo. „Vo vode žijú rôzne tvory,“ dodal Emich, ktorý počas svojich plavieb už zažil aj drsnú hru s tuleňmi, ktorí si ho pohadzovali ako tenisovú loptičku. Viditeľnosť je tiež obmedzená, o teplote ani nehovoriac. Kým bežná teplota v bazéne sa šplhá nad 25 °C, voda v zátoke nedosahovala ani štvrtinu.
Daniela prepadla nervozita až keď stál na štartovacom mieste. „Než som nastúpil do člnu, myslel som si ‚to zvládnem‘. Ale keď som zbadal tú vzdialenosť, trochu ma to vykoľajilo,“ spomína nadaný plavec. Žiak základnej školy sa už teraz sa teší, ako si plavbu zopakuje aj o rok – tentokrát už bez neoprénu.
www.mercurynews.com
