PRETÓRIA 27. júna (WEBNOVINY) – V sobotu som dostal predčasný darček k mojim narodeninám. To, v čo som už v podstate ani nedúfal, sa napokon predsa len stalo skutočnosťou a konečne som sa v Afrike dostal na snáď najcharakteristickejšie miesto – safari. Touto cestou by som sa zároveň chcel poďakovať našim futbalistom, bez ktorých by to nebolo možné. Ak by totiž nevyhrali nad Talianskom a nepostúpili do pondelňajšieho osemfinále proti Holandsku, bol by som v sobotu už pravdepodobne na ceste domov na Slovensko. A keby aj ja nie, väčšina kolegov-novinárov áno a určite by sa nebolo podarilo zorganizovať takýto výlet.
Prvú časť prehliadky sme absolvovali z nášho minibusu. Veľkým spestrením bol náš šofér Šajko, ktorý všetko krásne komentoval a až prehnane sa o nás bál, stále nám zamykal dvere a zatváral okná. Hneď na úvod sme sa zastavili u kráľa zvierat a jeho svorky. Levie stádo si akurát pochutnávalo na zaujímavo vyzerajúcom obede a zvedavými turistami sa vôbec nenechalo vyrušovať. To však neplatilo o jednej krásne vyzerajúcej levici, ktorá sa rovno pred naším autobusom rozhodla vykonať „veľkú potrebu“. Niekoľko minút trvajúce snaženie napokon neprinieslo vytúžený úspech, čo bolo možno spôsobené aj originálnym anglickým komentárom nášho už zjavne posmeleného vodiča cez otvorené okno. Levica to nakoniec vzdala, rezignovane si ľahla do vysušenej trávy a zavrela oči na náznak ignorácie.
Naša ďalšia cesta viedla cez územie hyen a leopardov, tu sme však prakticky nič nevideli. Potom sa nám predviedli zebry, byvoly a jedna prítulná žirafa, ktorú sme už obdivovali na vlastných nohách po odparkovaní autobusu. Po vystátí si radu sme sa na niekoľko minút dostali aj do výbehu malých levíčatiek, ktoré sme mohli pohladkať, pohrať sa s nimi a vyfotografovať. Bol to skutočne veľmi pekný zážitok, za ktorý, budem sa opakovať, vďačím slovenským futbalistom.
od Miroslava Antola