Stačí na aspoň minimálny dôchodok odpracovať 15 rokov a má nárok na penziu aj ten, kto nikdy nepracoval? Sociálna poisťovňa prináša odpovede na najčastejšie otázky a vypracovala 11 mýtov o dôchodkoch, ktorým Slováci najčastejšie veria alebo sa šíria na sociálnych sieťach a pritom tieto tvrdenia nie sú ani zďaleka pravdivé.
Dôchodky môžu byť pre štát problém, výdavky na ich vyplácanie rastú mimoriadne rýchlym tempom
Mýtus číslo 1: Ako sa vypláca dôchodok, je to podobné ako výplata, že chodí pozadu?
Aká je realita? Dátum výplaty dôchodkov stanovuje Sociálna poisťovňa a vyplácajú sa v pravidelných mesačných lehotách, v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa penzia poukazuje, napríklad v septembri pri dátume výplaty 4. v kalendárnom mesiaci ho dôchodca dostane 4. septembra. Nie je to teda tak, ako pri výplatách, že septembrová vám príde v októbri.
Mýtus číslo 2: Prečo má môj sused vyšší dôchodok ako ja a pritom sme rovesníci, pracovali sme v tej istej firme na rovnakej pozícii a odpracoval toľko rokov, čo aj ja?
Aká je realita – ako sa vypočítava dôchodok?
Výpočet sumy dôchodku je individuálny, do ‚odpracovaných‘ rokov a sumy dôchodku sa napríklad nezapočítava obdobie nezamestnanosti po roku 2003 (možno ho v určitých prípadoch dodatočne zaplatiť), resp. sumu ovplyvňuje aj obdobie rodičovskej dovolenky či práceneschopnosti, keď je poistné zaplatené z nižších zárobkov.
A od čoho závisí suma dôchodku? Ako priblížila Sociálna poisťovňa, od obdobia dôchodkového poistenia, od hrubých zárobkov, ktoré ste za svoj pracovný život získali. Zaváži tiež to, či ste si sporili v 2. dôchodkovom pilieri (vtedy sa alikvotná časť dôchodku kráti) a či ste pracovali a odvádzali poistné aj po vzniku nároku na dôchodok (vtedy sa suma dôchodku zvyšuje). „Všetky potrebné údaje zisťujeme vždy v konkrétnom konaní o nároku konkrétneho poistenca na dôchodok,“ vysvetlila poisťovňa.
