S príchodom jari sa prudko zvyšuje počet užívateľov motorových vozidiel. Na jar sa však aj zver, oslabená zimou a v nejednom prípade aj citeľným deficitom potravy, dáva do pohybu a začína migrovať za potravou. V tomto období sa lúky a polia začínajú zelenieť skôr ako rastlinstvo pod stojacimi stromami, čím vzniká pre zver viac atraktívnej plochy na pastvu mimo lesa.
Prirodzené prekážky akými sú ľudské osídla, toky potokov a riečok prekonáva prirodzeným spôsobom. Podstatne horšie je to pri umelých prekážkach, ktoré jej do prirodzených migračných trás nastražil človek stavbou infraštruktúry, diaľnic a rýchlostných komunikácií. Technika pokročila a úmerne tomu sa zvýšila aj rýchlosť premávky. No so stavbou ciest akosi stavitelia pozabudli vybudovať aj migračné nadchody či tunely popod komunikácie. Preto zver stráca šancu prežiť stret s motorovým vozidlom, ak sa v dobe jeho jazdy náhodou nachádza na vozovke.
Prirodzenou vlastnosťou divo žijúcej zveri je plachosť a aj pri hľadaní potravy v blízkosti ciest sa snaží byť nenápadná. Preto uprednostňuje plochy v blízkosti lesa, prípadne poľnohospodársky využívané plochy s plodinami, v ktorých môže nájsť úkryt. Možnosť prípadného stretu s motorovým vozidlom je o to prekvapivejšia a pre vodiča ťažšie zvládnuteľná.
Po prvej pôjde druhá
Vodiči nemajú často ani najmenšiu šancu zabrániť nehode so zverou, ktorá vyskočila z vysokej trávy na okraji cesty priamo pred auto. Ak nejde nič v protismere zostáva iba možnosť vyhnúť sa zrážke primeraným strhnutím volantu a obíjdením prekážky. Brzdenie často nepomáha. Veľmi efektne možno predísť zrážke, ak v dostatočnej vzdialenosti pred autom prebehne cez cestu prvá zver, pretože je veľká pravdepodobnosť, že za ňou vybehne ďalšia. Mnoho vodičov iba uberie a sleduje očami ako zver beží preč. Medzičasom mu do cesty a na mieste, ktorému nevenuje pozornosť vbehne druhý kus.
Ako zabránite podobnej udalosti, aká je popísaná? Ako doplnok sa dajú na čelné časti motorového vozidla dokúpiť a namontovať ultrazvukové tlakové sirénky. Prúdením vzduchu pri jazde motorového vozidla prechádzajúci vzduch rozkmitá membrány. Výsledkom tohto kmitania je vznik ultrazvuku, ktorého intenzita závisí od rýchlosti pohybu motorového vozidla. Vznikajúci silný tón však zachytí len citlivé ucho zveri, ktorá uniká od cesty a tým sa vytvorí bezpečná situácia pre obe strany. Zver na cestách zbytočne neuhynie a motorista si sám ochráni svoj majetok pred poškodením. Zároveň sa vyhne zrážke a možnému poraneniu.
Nahláste zrážku polícii
Zrážka zvieraťa spadá do kategórie nehôd nezavinených vodičom, preto vodič nedostane pokutu ani vtedy, ak privolá políciu. Nehodu spôsobenú stretom so zverou treba nahlásiť polícii, ktorá kontaktuje zástupcu užívateľa poľovného revíru, pretože ten má právo nakladať s uhynutou zverou. Policajný zápis o nehode pomôže tiež pri riešení poistnej udalosti s poisťovňou. Škody na vozidle bývajú vysoké, vo väčšine prípadov vyššie ako je zákonom stanovené minimum, kedy treba privolať políciu. Väčšina nehôd sa stáva v noci, kedy nemusí byť na pohľad zrejmý rozsah poškodenia auta, ani výška škody.
Pozor na pytliactvo
Kto odvezie z miesta nehody zver, dostáva sa do rozporu so zákonom a hrozí mu obvinenie z pytliactva. Pri manipulácii so zverou platia zákonom stanovené pravidlá, ktoré jednoznačne určujú, kto a za akých podmienok môže zver ošetriť, označiť a prepravovať. Značky na označenie ulovenej, alebo uhynutej zveri vlastní a eviduje iba užívateľ poľovného revíru.
Jelenia zver neútočí
Poranená jelenia, alebo srnčia zver zaútočí na vodiča iba výnimočne, k poraneniu dochádza väčšinou iba pri manipulácii s poranenou zverou, kedy je schopná ublížiť kopnutím raticou prípadne parožím. Iná, oveľa nebezpečnejšia môže byť situácia, keď dôjde k stretu a poraneniu s veľkými šelmami akými sú vlk či medveď. V takýchto prípadoch, aj keď na prvý pohľad zviera nejaví známky života, treba zachovať dostatočný odstup a radšej vyčkať na príchod polície, prípadne užívateľa poľovného revíru.
Dušan Slivka
