BRATISLAVA 11. januára (WEBNOVIONY) – Najlepší slovenský volejbalista 20. storočia Bohumil Golian v stredu 11. januára 2012 predpoludním umrel.
Osemdesiatročný (nar. 25. marca 1931 v Moštenici) dvojnásobný majster sveta (1956 a 1960) a majiteľ olympijského striebra z Tokia v roku 1964 a bronzu z Mexika v roku 1968 ešte 29. novembra minulého roka náhle odpadol, pričom si vážne poranil hlavu a upadol do kómy. Po desiatich dňoch sa prebral, ale jeho stav bol naďalej veľmi vážny. Nakoniec po viac ako mesiaci prehral svoj zápas o život.
Bohumil Golian sa stal najvýznamnejšou hráčskou osobnosťou v histórii slovenského volejbalu. Na OH v Mexico City 1968 bol vlajkonosičom výpravy ČSSR na otváracom ceremoniáli. Dvakrát bol jednou z ústredných postáv v tíme majstrov sveta (1956 a 1966) a raz v tíme majstrov Európy (1958). Okrem toho má v zbierke trofejí dve striebra z MS a jedno z ME.
V rozpätí trinástich rokov reprezentoval v 350 zápasoch. Slovenská volejbalová federácia ho vyhlásila za najlepšieho hráča v 20. storočí, vo veľkej ankete Slovenský športovec 20. storočia obsadil 12. miesto. Dodnes je jediný Slovák s dvoma olympijskými kovmi z letného kolektívneho športu.
Bohumil Golian bol pedagógom aj trénerom
Po skončení kariéry pôsobil na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratsilave ako odborný asistent (1970 – 1982), kde získal titul doktora pedagogiky PaedDr. a kandidáta vied CSc. Bol i podpredseda vtedy najvyššej inštitúcie slovenského športu SÚV ČSZTV (1982 – 1988) a riaditeľ vydavateľstva Šport do roku 1990.
Venoval sa i trénerstvu. Medzinárodný olympijský výbor mu v roku 2006 udelil Medailu Pierra de Coubertina, Slovenský olympijský výbor o rok neskôr Zlaté kruhy SOV. Bol čestným členom SOV a členom výboru Slovenskej olympijskej akadémie.
Premiéru v reprezentácii mal na Svetovom festivale mládeže a študentstva vo Varšave 1955 a rozlúčil sa s ňou o 13 rokov neskôr bronzovou medailou na OH 1968 v Mexiku. Od roku 1965 bol v úlohe kapitána družstva. Ziskom 8 medailí patrí spoločne s Josefom Musilom (10 medailí) k najväčším velikánom československého, slovenského i svetového volejbalu 20. storočia.
„Sme všetci veľmi smutní. Bohumil Golian bol veľkou osobnosťou. Sám sa angažoval vo volejbalovom hnutí, poznal všetky reprezentačné tímy, zvlášť fandil mužskému. Bol pre hráčov obrovskou morálnou oporou. V septembri pricestoval do Prahy na majstrovstvá Európy mužov a tešil sa zo skvelých výsledkov nášho výberu. V novembri pár dní pred jeho úrazom bol v Poprade na predkvalifikačnom turnaji mužov o postup na olympijské hry. Na tieto podujatia cestoval sám vlakom, bol na svoj vek v ohromnej fyzickej i mentálnej kondícii. O to bolestnejší je pre nás jeho odchod. Bol som ho navštíviť v nemocnici deň po vyhlásení výsledkov ankety Športovec roka. Keď som mu oznámil, že najlepším kolektívom sa stali volejbalisti, prejavil veľkú radosť. Komunikoval v tom čase iba očami, ale bolo jasné, že ho správa potešila. Je to pre nás obrovská strata,“ zareagoval na správu o úmrtí Bohumila Goliana prezident Slovenskej volejbalovej federácie (SVF) Ľubor Halanda.
Bohumil Golian bol ženatý, mal manželku Martu, dcéru Katarínu a syna Róberta.
