ZOH 2010: Smrť sánkara, i kanadská medailová žatva

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vancouver
Vancouver Foto: SITA/Tomáš Benedikovič

VANCOUVER / WHISTLER 1. marca (WEBNOVINY) – Práve skončené zimné olympijské hry v kanadskom Vancouveri mali svojich hrdinov aj porazených, svoje vrcholy aj pády, rovnako tiež radostné a smutné príbehy. Ten najsmutnejší a najtragickejší zároveň sa udial ešte pred ich začiatkom, keď šokujúco prišiel o život gruzínsky olympionik – sánkar Nodar Kumaritašvili. Nielen jeho tragédia, ale aj niektoré ďalšie pozoruhodné udalosti už s pozitívnejším pozadím obsahuje nasledovný prehľad zaujímavostí a rekordných počinov jednotlivých športovcov na ZOH 2010.

Tragická smrť gruzínskeho sánkara Kumaritašviliho

Najsmutnejšia a najtragickejšia udalosť ZOH 2010 sa udiala ešte pred ich začiatkom. Gruzínsky sánkar Nodar Kumaritašvili skonal na následky hororového pádu počas tréningu. V rýchlosti približne 140 km/h stratil Gruzínec na jednom z najrýchlejších miest dráhy vo Whistler Sliding Center kontrolu, vyletel z trate a tesne pred cieľom narazil hlavou do oceľovej konštrukcie. Dvadsaťjedenročný Kumaritašvili upadol do bezvedomia a neskôr ho previezli do nemocnice, no tam podľahol svojim poraneniam. Po tejto tragédii zvažovalo vedenie gruzínskej výpravy odstúpenie zo ZOH 2010, ale napokon v dejisku športového sviatku zotrvalo a slávnostné otvorenie hier bolo venované aj sánkarovej pamiatke. Smrť gruzínskeho športovca vyvolala vlnu emócií a kondolencií. Hlboko zasiahla aj šéfa Medzinárodného olympijského výboru Jacquesa Roggeho, v ktorého očiach sa počas otvorenia hier objavili slzy. „Všetci smútime. Mladý športovec prišiel o život pri svojej veľkej záľube,“ povedal Rogge oblečený v čiernom obleku s čiernou kravatou a pokračoval: „Jeho snom bolo štartovať na olympiáde. Tvrdo trénoval a napokon pri tom utrpel smrteľnú nehodu. Nenachádzam slov na popísanie svojich pocitov.“

Triumf kanadských hokejistov nad všetko zlato sveta

Kanada sa dočkala najúspešnejšej zimnej olympiády v histórii, ale nad všetko zlato sa ukázalo víťazstvo domácich v hokejovom turnaji mužov. Podľa hesla to najlepšie na koniec sa v poslednej súťažnej disciplíne ZOH 2010 Kanaďania pobili v maximálne prestížnom súboji o zlato s Američanmi. Viedli 2:0, ich súper vyrovnal na 2:2 a v predĺžení rozhodol o triumfe nezlomného „javorového listu“ Sidney Crosby. Čo sa potom začalo diať v Canada Hockey Place, priľahlých uliciach, ale aj celom Vancouveri či 120 km vzdialenom Whistleri, pripomínalo mobilizáciu do boja. Ulice zaplavili tisíce ľudí v červených dresoch s emblémom listu z javoru a predviedli oslavy olympijského zlata na kanadský spôsob so všadeprítomným refrénom Let´s go Canada. „Aj keby sme okrem tejto zlatej medaily nezískali žiadnu inú, boli by sme všetci veľmi spokojní. My sme totiž to zlato museli vyhrať. Ostatné je bezpredmetné,“ nechal sa počuť jeden z kanadských fanúšikov.

Smutná Rochettová a jej hrdinská cesta k bronzu

Jedným z najemotívneších okamihov práve skončených zimných hier bolo vystúpenie kanadskej reprezentantky Joannie Rochettovej v krasokorčuliarskej súťaži sólistiek. Dvadsaťštyriročná Québečanka len niekoľko dní pred začiatkom svojej súťaže prišla o mamu. Tá zomrela na zlyhanie srdca krátko po svojom príchode do Vancouveru, kde chcela povzbudiť dcéru na ceste k olympijskej medaile. Rochettová napokon splnila želanie svojej mamy a vybojovala si cenný bronz. Vo svojom krátkom programe nastúpila v čiernom kostýme a po doznení tanga „La Cumparsita“ sa na ľade Pacific Colisea odohrala scéna ako z romantického filmu. Kanadská krasokorčuliarka neudržala prúd sĺz, zatiaľ čo aplaudujúce 11-tisícové publikum jej k nohám hádzalo ruže. Po skončení jej voľnej jazdy prestrihli televízne kamery CBS aj do Québec City, kde na námestí tisíce ľudí tlieskali svojej rodáčke za odvahu, statočnosť a tiež nesporné korčuliarske kvality, ktoré ju vyniesli až na stupne pre víťazov.

Fiasko rakúskych mužov v alpskom lyžovaní

Rakúské mužské zjazdové lyžovanie má za sebou najhoršie vystúpenie na zimných olympijských hrách od roku 1936. Vo Vancouveri si zjazdári z alpskej lyžiarskej veľmoci nevybojovali ani jeden cenný kov. Bez medaily zostali predtým iba jediný raz v histórii – v premiére alpského lyžovania na ZOH 1936 v Garmisch-Partenkirchene, kde sa však jazdila len jedna disciplína. Nedarilo sa podľa predstáv ani rakúskym ženám, ktoré si vybojovali štyri medaily. Pred štyrmi rokmi v Turíne 2006 získali Rakúšania 14 z 30 možných cenných kovov. „Pre náš tím je to veľké sklamanie, ale budeme sa musieť s tým vyrovnať. Nie je to však ľahké,“ povedal Benjamin Raich, ktorý v slalome neobhájil prvenstvo z Turína. Rakúske lyžovanie zachránila zlatom zo ženského super G Andrea Fischbacherová, Elisabeth Görglová vybojovala bronzové kovy v zjazde a v obrovskom slalome a Marlies Schildová striebro v

Šťastný Ghančan nebol v slalome posledný

Ghanský lyžiar Kwame Nkrumah-Acheampong, ktorý je známejší pod prezývkou „snežný leopard“, si splnil svoj veľký olympijský sen a nebol posledný vo výsledkovej listine slalomu. So štartovým číslom 102 obsadil celkovo 47. priečku s odstupom 43,28 s na víťazného Giuliana Razzoliho z Talianska. Za Nkrumahom-Acheampongomm skončil ešte s odstupom ďalších 21 sekúnd Erjon Tola z Albánska, ktorý bol v druhom kole rýchlejší ako Ghančan. „Musím zdolať niektorých súperov. Je to celé iba o tom, aby som absolvoval celú trať a pokúsil sa mať lepší čas ako moji rivali. Ak sa mi to podarí, sen sa stane skutočnosťou,“ povedal ešte po prvom kole Nkrumah-Acheampong a pokračoval: „Lyžujem len šesť rokov, a keď dokončím kompletné dve kolá olympijského slalomu v týchto podmienkach, budem veľmi šťastný.“ Tento jeho cieľ sa stal napokon skutočnosťou.

Kanaďania si privlastnili stupne víťazov

Kanadský olympijský program s odvážnym názvom „Privlastnime si stupne víťazov“ priniesol ešte väčší úspech, ako sa predpokladalo. Kanadskí športovci na predchádzajúcich dvoch domácich hrách (ZOH 1988 Calgary a OH 1976 Montreal) nezískali ani jedinú zlatú medailu, teraz ich bolo dovedna štrnásť. K tomu pridali sedem strieborných a päť bronzových kovov. „Hry urobili zo športovcov zo všetkých kútov krajiny nových hrdinov,“ poznamenal prezident Kanadského olympijského výboru Michael Chambers a ešte významne dodal: „Dúfam, že to, čo tu predviedli počas uplynulých dvoch týždňoch naši športovci, inšpiruje celý národ, aby si dôveroval. Kanadský vancouverský olympijský tím získal viac medailí, ako dokázala Kanada nazbierať na ktorýchkoľvek iných ZOH. Ba dokonca je to najväčšia žatva zo všetkých olympijských hier, zimných aj letných, v histórii.“

Wang Meng ovládla ovál v Pacific Coliseu

Čínska rýchlokorčuliarka na krátkej dráhe Wang Meng na ovále v Pacific Coliseu triumfovala v súťažiach na 500 m, 1000 m a štafete na 3000 m. Fenomenálna šortrekárka má v olympijskej zbierke dovedna už šesť medailí a je už najúspešnejšou Číňankou v histórii ZOH. Pred štyrmi rokmi v Turíne získala z každého cenného kovu po jednom kuse. Wang Meng krátko po svojom zlatom hetriku vo Vancouveri vyhlásila, že si nevie predstaviť svoju účasť aj o štyri roky v ruskom Soči. „Mám takmer 25 rokov a o štyri roky v Soči budem mať skoro 29. Teraz si nedokážem predstaviť, že budem na ZOH 2014 štartovať. Som teraz veľmi unavená. Určite dokončím túto sezónu a po majstrovstvách sveta sa rozhodnem, či budem pokračovať alebo nie,“ cituje trojnásobnú zlatú medailistku z vancouverskej krátkej dráhy pondelkové vydanie denníka China Daily

Bode Miller sa dočkal zlata aj zápisu do histórie

Sedem plus tri sa rovná jeden. Týmto zdanlivo nelogickým súčtom sa Bode Miller prelyžoval k vytúženému olympijskému zlatu. Čakal naň osem rokov a cestou k nemu mu od Salt Lake City až po Whistler zavesili na krk trikrát striebro a raz bronz. Vo whistlerskej superkombinácii mu patrilo po zjazde 7. miesto, ale tretia najlepšia slalomová jazda ho posunula v súťaži zjazdárskej všestrannosti až na olympijský piedestál. Okrem toho si na ZOH 2010 vybojoval aj striebro v super G a bronz v zjazde. „Dal som do svojich jázd stopercentné srdce. Vôbec som sa nešetril. Spôsob, akým som dnes jazdil, akým som predstihol všetkých ostatných, to je niečo, na čo budem hrdý do konca svojho života,“ rozplýval sa po životných pretekoch svojej kariéry 32-ročný Američan. Svoje ciele v olympijskom Whistleri rodák z Eastonu v štáte New Hampshire niekoľkokrát a dokonca rekordne prekonal. S tromi cennými kovmi na jedných ZOH sa zaradil k legendárnym Tonimu Sailerovi (1956), Jeanovi-Claudovi Killymu (1968), Kjetilovi-Andremu Aamodtovi (1994) a Stephanovi Eberharterovi (2002). V historickej tabuľke mužov s najvyšším počtom olympijských medailí je Miller už druhý za Nórom Aamodtom (4 – 2 – 2), keď sa vyrovnal celkovo piatym kovom (1 – 3 – 1) taliansko-nórskej dvojici Alberto Tomba (3 – 2 – 0) a Lasse Kjus (1 – 3 – 1).

Bielu stopu si podmanili Björgenová a Northug

Nórka Marit Björgenová a jej krajan Petter Northug sa stali najúspešnejšími účastníkmi súťaží bežcov na lyžiach vo Whistler Olympic Parku. Björgenovej tri najcennejšie kovy pochádzajú zo šprintu klasickou technikou, skiatlonu na 7,5+7,5 km klasickou a voľnou technikou s hromadným štartom a napokon zo štafety na 4×5 km (prvé dva úseky klasicky, druhé dva voľne). Okrem toho má na konte aj striebro a bronz. Northug sa tešil zo zlata v tímšprinte ako aj v záverečnom bežeckom maratóne na 50 km klasicky s hromadným štartom. Pripísal si aj jeden strieborný a jeden bronzový kov. Nóri celkovo získali v bežeckej stope päť zlatých, dve strieborné a dve bronzové medaily. „Pred hrami som neverila, že získam vôbec nejaké zlato a teraz mám tri. Je to báječné zistenie, som veľmi šťastná,“ skonštatovala 29-ročná Björgenová, ktorej sa vo Whistleri vydaril reparát za nevydarené zimné hry v Turíne 2006.

Björndalen šiestykrát zlatý a historicky druhý za Dähliem

Po počiatočnom sklamaní sa napokon fenomenálnemu nórskemu biatlonistovi Olemu Einarovi Björndalenovi podarilo získať šieste olympijské zlato. Tridsaťšesťročný rodák z Drammenu bol členom víťaznej štafety na 4 x 7,5 km. Björndalen má na svojom konte už 11 cenných kovov, z toho šesť zlatých, štyri strieborné a jeden bronzový, čím sa zaradil na druhú priečku v poradí najúspešnejších športovcov v histórii zimných olympijských hier (1924 – 2010) za svojho krajana, bežca na lyžiach Björna Dählieho (beh na lyžiach 8 – 4 – 0). „Keď som zostrelil všetkých päť terčov na záverečnej položke, vedel som, že víťazstvo nám už neunikne. Bol to naozaj fantastický pocit,“ povedal v cieli šťastný Björndalen, ktorý predtým obsadil v pretekoch s hromadným štartom 27. miesto, v šprinte bol sedemnásty a v stíhačke prišiel do cieľa na siedmej pozícii. Okrem toho získal vo Vancouveri striebornú medailu vo vytrvalostných pretekoch na 20 km.

Smoliar Kramer prišiel o druhé zlato chybou svojho trénera

Holandský rýchlokorčuliar Sven Kramer sa môže považovať za jedného z najväčších smoliarov ZOH 2010. Majster dlhých nožov dosiahol síce v olympijských pretekoch na 10 000 m najrýchlejší čas, ale svoju druhú zlatú medailu na ovále v Richmonde po súťaži na 5000 m nezískal. Dôvodom je chyba, ktorú urobil pri zmene dráhy v 17. z 25 kôl. Dvadsaťtriročný Holanďan síce išiel vystriedať vnútornú dráhu za vonkajšiu, ale po upozornení svojho trénera Gerarda Kemkersa v poslednej chvíli preskočil späť do vnútornej, a to nemal robiť. Dvanásťnásobný majster sveta ešte stihol prejsť s víťazným gestom cieľovou čiarou, potom sa však od trénera dozvedel, čo sa stalo. Zlato nečakane pripadlo Lee Seung-hoonovi z Kórejskej republiky. Holanďan nepríjemnosť tušil už počas svojej jazdy. „Asi dve alebo tri kolá pred koncom som sa pozrel na svoju priateľku na tribúne a mala ruky na tvári. Hneď som si pomyslel, že to nie je dobré,“ povedal Kramer po pretekoch.

SITA

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Benjamin RaichBode MillerMarit BjörgenováMarlies SchildováNodar KumaritašviliPetter NorthugSidney CrosbySven KramerWang Meng