BRATISLAVA 30. januára (WEBNOVINY) – Zavedenie spoluúčasti klienta zariadenia sociálnych služieb na financovaní nákladov vo výške 50 % podľa ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála nepoškodí penzistov s nízkym dôchodkom.
Ako ďalej povedal na pondelkovej tlačovej besede, naďalej totiž bude platiť pravidlo ochrany príjmu, podľa ktorého musí klientovi zostať príjem 38 eur. Ako príklad uviedol dôchodcu s penziou 250 eur, ktorý aj po zvýšení spoluúčasti na financovaní nákladov bude naďalej platiť zariadeniu 212 eur. „Nedotkne sa to teda tých dôchodcov, ktorí majú nízke dôchodky, ale len tých dôchodcov, ktorí majú dôchodky vyššie,““ povedal Mihál.
Medzigeneračná solidarita
Minister práce a sociálnych vecí tiež obhajuje posudzovanie majetku klienta, ktorý mal pred nástupom do zariadenia sociálnych služieb. Nepovažuje totiž za normálne, ak mal senior nehnuteľnosť napríklad v hodnote 100 tisíc eur, predal ju, a preto, že už nemá žiadny majetok, platí nízky poplatok. „Nemá to nič spoločné s medzigeneračnou solidaritou,“ povedal Mihál. Novela zákona o sociálnych službách má podľa ministra okrem toho zaviesť systém príspevkov od štátu pre neverejných poskytovateľov. „Budú mať zaručený určitý finančný tok od štátu,“ zdôraznil.
O osude prezidentom vetovanej novely zákona o sociálnych službách by mal parlament rozhodnúť v utorok, kedy sa začína schôdza parlamentu. Ak by podľa ministra práce parlament novelu opätovne neschválil, budú mať zariadenia sociálnych služieb v prvom polroku tohto roka „obrovské finančné problémy“.
Mihál však predpokladá, že poslanci budú akceptovať pripomienky prezidenta k novele zákona. Ak sa tak stane, na terajších klientov zariadení sa nebudú vzťahovať nové pravidlá o zohľadňovaní majetku pred nástupom do zariadenia.
Novela zákona o sociálnych službách je podľa Inštitútu pre výskum sociálnoekonomických rizík a alternatív a Asociácie prijímateľov sociálnych služieb pokusom o privatizáciu sociálnych služieb.
„V navrhovanej podobe poškodí občanov aj poskytovateľov s výnimkou privilegovaných subjektov, voči ktorým je minister Mihál ústretový na úkor ostatných,“ uviedol Martin Halás z inštitútu. Inštitút preto v otvorenom liste žiada poslancov Národnej rady SR, aby novelu zákona neschválili. „Je účelovo prispôsobená záujmom neverejných poskytovateľov a v konečnom dôsledku sleduje privatizáciu sociálnych služieb,“ tvrdí Halás.
Novela bola vrátená na prerokovanie
Prezident Ivan Gašparovič vrátil v polovici decembra minulého roka novelu zákona o sociálnych službách parlamentu na opätovné prerokovanie. Hlava štátu požaduje, aby sa u ľudí, ktorým sa začala sociálna služba poskytovať najneskôr do 29. februára 2012, pri platení úhrady za sociálnu službu neprihliadalo na nehnuteľnosť, ktorú osoba užíva na trvalé bývanie pred začatím poskytovania sociálnej služby. Takáto úprava by totiž bola podľa prezidenta retroaktívna. Parlamentný sociálny výbor však pripomienky prezidenta neakceptoval. Väčšina členov výboru odporučila schváliť novelu v pôvodnom znení.
Podľa novely zákona o sociálnych službách sa má všetkým obecným zariadeniam a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb poskytovať rovnaká výška finančného príspevku na zabezpečenie prevádzky podľa jednotlivých druhov služieb zo zdrojov štátneho rozpočtu. Priamo zákonom sa pritom stanovuje minimálna výška úhrady za sociálne služby dlhodobej starostlivosti, a to v sume najmenej 50 % ekonomicky oprávnených nákladov na sociálnu službu určených obcami a vyššími územnými celkami v ich všeobecne záväzných nariadeniach. Táto zmena by sa mala podľa ministerstva práce v praxi premietnuť zvýšením príjmov samospráv.
S cieľom podporiť zotrvanie klienta v prirodzenom domácom prostredí a znížiť tlak na kapacity zariadení pre seniorov sa tiež sprísňujú podmienky na prijatie klienta do takéhoto typu zariadenia zvýšením stupňa odkázanosti na vznik nároku na sociálnu službu. „So zámerom zvýšiť participáciu a zodpovednosť klienta a jeho rodiny na úhrade nákladov za sociálnu službu, a tým aj príjmy do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, sa navrhuje zohľadňovať nielen súčasný príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby, ale prihliadať aj na príjem získaný predajom jeho nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch,“ objasňuje ministerstvo práce.
