RIO DE JANEIRO 19. augusta (WebNoviny.sk) – Po veľmi náročnej päťdesiatke predchádzal slovenský chodec Matej Tóth novinárskou mixzónou veľmi dlho. Každý chcel spoznať názory a pocity nového olympijského víťaza, ktorý sa od začiatku až do záveru nenechal „rozhodiť“ nástupmi súperov a do cieľa prišiel so slovenskou zástavou a typickým širokým úsmevom.
„Bola to jedna za najnáročnejších päťdesiatok v kariére. Najťažšia bola isto v Berlíne (MS 2008, pozn.), tam to bolo trápenie. Aj tu by to bolo také ťažké, no eufória a neskutočné šťastie to miernili. Taká atmosféra sa bude len ťažko opakovať. Týmto som to mal možno trochu ľahšie. Ale po fyzickej stránke to bolo dosť náročné,“ povedal 33-ročný rodák z Nitry.
Záver si vychutnával, myslel najbližších
Zverenec trénera Mateja Spišiaka prezradil, že posledné okamihy piatkovej súťaže si vychutnával. „Myslel som na najbližších, ktorí si toto zlato zaslúžia rovnako ako ja. Ja som to len odšliapal, ale oni ma podporujú celý život. Myslel som aj na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Bolo to úžasné,“ pokračoval.
„Tam som si to už vychutnal a som rád, že som mal takú možnosť a nebol to úplne zdrvujúci finiš. Mal som toho už dosť, ale bolo to krásne a posledných sto metrov som si užil. Že môže byť zlato, som mal prvýkrát pocit desať metrov za cieľom (smiech, pozn.). Aj na poslednej otočke som mal síce náskok, ale nebol som si istý víťazstvom. Až keď som si vzal vlajku a obzrel sa, tak som zistil, že to už nepustím.“
Fantastické! Matej Tóth získal zlatú olympijskú medailu
Obrazom: Zlatá olympijská chodecká päťdesiatka Mateja Tótha
Vizitka Mateja Tótha - zlatého medailistu z OH 2016
Posielal bozky, nadviazal na Pribilinca. Médiá velebia Tótha
Pre Mateja Tótha je zisk olympijského zlata splnením krásneho sna. „Dosnívam ho až vtedy, keď v Bratislave objímem svojich najbližších. Už sa toho neviem dočkať. Keby to bolo na mne, tak sa hneď balím a odchádzam rýchlo domov. Zostanem tu však povzbudiť slovenských športovcov,“ povedal. „Tento úspech sa nedá porovnať s iným výsledkom. Je to môj športový okamih číslo jeden. Asi som teraz získal športovú nesmrteľnosť. Už mi to nik nemôže vziať a som veľmi šťastný. Je to úžasný pocit, ťažko opísateľný slovami,“ pokračoval úradujúci svetový šampión.
Nový olympijský víťaz pritom ráno necítil, že ho čaká super deň. „Skôr taký štandardný. Nebolo to zlé, ale musel som kráčať podľa seba a nemohol som si dovoliť reagovať na nástupy súperov. Som rád, že to vyšlo. Dnes som v podstate nikoho nezdolal; možno Austrálčana Tallenta v závere, ale bolo to o tom, že som odšliapal maximum, čo sa dalo z môjho tela vyťažiť,“, poznamenal skromný športovec.
Počas celých päťdesiatich kilometrov nemal výraznejší pocit krízy
V prvej polovici päťdesiatky to bolo výnimočné vystúpenie Francúza Diniza, ktorý mal pred ostatnými aj poldruhaminútový náskok. Potom však náhle zastal, počkal si na ďalších. Neskôr dokonca chvíľu ležal na trati, no súťaž dokončil na ôsmom mieste.
„Diniza sme absolútne odignorovali. Vedel som, že buď do dopadne takto alebo zvíťazí. Už keď sme Diniza začali sťahovať, tak som vedel, že dopretekal a nemá šancu. Vedel som, že to len tak nezabalí a docupkal do cieľa. Nemalo význam ísť s ním. Sú tu veľmi špecifické podmienky, to slnko a vlhko, to bolo niečo neskutočné. Ja sám som sa nevedel dočkať každej občerstvovacej stanice,“ uviedol slovenský chodec.
Matej Tóth počas celých päťdesiatich kilometrov nemal výraznejší pocit krízy. „Celý čas to bolo odpracované a ťažké. Vyslovene kríza však nebola. Stále som si držal svoje pocity a pri každom nástupe som si hovoril: ‚Len si choď svoje a v takomto tempe to dôjdeš do cieľa.‘ Len som si nemohol dovoliť zrýchlenie,“ dodal.
– zdroje: SITA, facebook, RTVS
Viliam Tóth (otec Mateja Tótha): „Je to veľmi čerstvé a zdá sa mi to až neuveriteľné. Som veľmi unavený, no zároveň šťastný. Nedá sa to ani opísať. Spolu s manželkou plačeme a tešíme sa z neuveriteľného úspechu. Je to Maťkov celoživotný úspech. Spolu sme trénovali, vyrastali a tešili sa z úspechov či smútili pri nezdaroch. Je to život a je to nádherné. Nikto nevie, čo rodič prežíva počas pretekov, najmä ak vidím, keď sa Matej trápi. Vtedy si ako otec pomyslím: ‚Čo si ty za otca, keď dovolíš takto sa synovi trápiť..?‘ Čo sa však teraz deje, je voľačo nádherné.“
Matej Spišiak (tréner Mateja Tótha): „Je to úžasné. Splnili sa mi všetky sny a aj sny ľudí okolo, celej generácie, aj všetkých generácií chodcov. Matej predviedol fantastický výkon, bol to majstrovský kúsok. Celé preteky som vnímal veľmi pokojne. Neplašili sme sa pri únikoch Diniza či Tallenta, aj keď ten už bol na hrane. Stále sme verili, že to bolo prepísknuté a Maťo to ma krásne všetko spočítané. A ten záver… Vyhrať olympiádu je nádherné.“
Štefan Malík (bývalý reprezentant v chôdzi, 11. z MS 1995 na 50 km): „Je to úžasné a fantastické. Maťo dokázal, že na to má. Preteky absolvoval takticky výborne a s čistou hlavou. Počkal si na svoju chvíľu, neuponáhľal sa a v závere mal ešte veľa síl. Úžasný príklad pre iných športovcov.“
Martin Pupiš (šéftréner atletickej časti výpravy SR): „Sme veľmi šťastní, plačeme od dojatia, je to neopísateľný zážitok. V strašnej horúčave to bola dráma až do úplného konca. V tomto počasí bolo dôležité dobre si rozložiť sily. Maťo to odhadol ideálne. Lámať sa to začalo v podstate už okolo 30. kilometra. My okolo trate sme boli prehecovaní a tlačili sme ho už vtedy dopredu, ale on trpezlivo vyčkával, takticky to napokon zvládol najlepšie zo všetkých. Tallenta predstihol až v záverečných dvoch kilometroch. Ukázal, že momentálne na svete niet lepšieho chodca. K titulu majstra sveta pridal olympijské zlato, je absolútnou legendou. Dokázal niečo, v čo naša generácia už ani nedúfala.“
Pavol Blažek (bývalý reprezentant v chôdzi, majster Európy 1990 na 20 km): „Maťo to zvládol fantasticky. Vedel som, že na úvod sa nebude hnať dopredu a zvolí inú taktiku ako vlani na majstrovstvách sveta. Nechal ísť Diniza, nech sa vyblázni, a takticky si počkal na svoju chvíľu. Fantázia, ako sa v závere doťahoval. Po 45. km som už začal veriť, že už to nepustí. Opadla z neho únava a bol v eufórii. Dá sa to porovnať s Pribilincom a jeho zlatou medailou zo Soulu na 20 km. Päťdesiatka je však predsa len kráľovská disciplína. Maťo Tóth je najlepší chodec v histórii Slovenska.“
Katarína Berešová (slovenská reprezentantka v maratóne): „Počas celej druhej polovice pretekov sme stáli pri trati a povzbudzovali zo všetkých síl. Je to niečo úžasné, som veľmi šťastná. Keďže robím vytrvalostnú disciplínu, viem predstaviť, aké ‚peklo‘ mal Maťo na trati. On však je však úplne iná úroveň ako ja. Sledovať ho, ako si ide po prvé miesto, bolo úžasné.“
František Chmelár (prezident Slovenského olympijského výboru): „Je to mimoriadne ťažká disciplína, bolo sa na čo dívať. Prežíval som celé preteky trochu nervóznejšie ako Maťo, pretože on šiel premyslene a podal neuveriteľný výkon. V tejto horúčave to bolo niečo neskutočné. Pripravoval sa na to veľmi seriózne a bolo evidentné, že vie, čo robí.“
Peter Korčok (šéf výpravy SR na OH v Riu a prezident SAZ): „Ráno bol Maťo veľmi pokojný a vyrovnaný, veril v svoje schopnosti a sily. Bol fantasticky aj mentálne pripravený na veľký výsledok. Preteky boli od začiatku napínavé, úvod bol veľmi dynamický. Som rád, že sa nenechal strhnúť rýchlym tempom. Dnes je ťažké v tomto teple len stáť, nie to súťažiť. Ukázal svoje majstrovstvo a to napriek tomu, že mal v tomto roku zdravotné problémy.“
Richard Nagy (slovenský plavec, účastník OH 2016): „Môj prvý zážitok s chôdzou, priamo pri trati… Odkedy som sem došiel, mal som pocit, že zvíťazí. Lepšiu reklamu tomu nemohol spraviť. Krásne preteky a na ich konci zaslúžený víťaz. Toto sa nevidí každý deň. Bola to fantázia.“
Peter Mečiar (prvý tréner Mateja Tótha): „Maťo v tých 3 hodinách a 40 minútach zúročil celých 20 rokov svojej kariéry. Predviedol hrdinský a bojovný výkon. Nebolo to také jednoduché ako v Pekingu, kde išiel ľahko a kontroloval situáciu. V Riu musel siahnuť na dno svojich síl, ba možno išiel až za túto hranicu. Slzy mi vyhŕkli, zrejme aj viacerým ľuďom. V momente jeho triumfu som si zaspomínal na 7 nádherných rokov, ktoré sme spolu prežili. Keď som mu vtedy povedal, že raz môže zvíťaziť na olympijských hrách, možno to vyznelo ako klišé. On však stále robil pre to všetko a napokon sa to podarilo.“
Ľuboš Križko (bývalý slovenský plavec a olympionik, v súčasnosti tréner): „Je to neuveriteľné… Posledných 5 km jeho životného úspechu mi prebehli hlavou všetky roky a momenty, čo ho poznám. Zažil som s ním dvoje olympijské hry a armádne majstrovstvá sveta. Viem, čím všetkým si prechádzal počas svojej kariéry a najmä koľko úsilia a driny ho to stálo. Tlačil som ho dopredu a nie je športovec, ktorý by si to zaslúžil viac než on. Málokto si to uvedomuje, ale písala sa história športu. Čo najsrdečnejšie mu gratulujem!“
Marek Hamšík (slovenský futbalový reprezentant): „Matej, klobúk dole pred tvojím hrdinským výkonom v Riu! Je fantastické, nádherné, čo si dokázal. Veľká gratulácia k olympijskému zlatu!“
Adam Žampa (slovenský zjazdár): „Často som Maťa videl trénovať u nás vo Vysokých Tatrách. Makal a drel a dnes má môj kolega z Vojenského športového centra Dukla po titule majstra sveta aj zlatú olympijskú medailu. Je to mega frajer a inšpirácia pre celé Slovensko – keď človek maká a chce, tak všetko je možné. Gratulujem Maťo!“
Ján Kováčik (prezident Slovenského futbalového zväzu): „V mene Slovenského futbalového zväzu, slovenskej futbalovej rodiny i osobne by som vám chcel pogratulovať k zisku zlatej medaily na olympijských hrách v Riu de Janeiro. Váš športový i životný príbeh je nádherným dôkazom toho, že usilovnosť, dôslednosť, ľudská skromnosť, ale aj zdravé sebavedomie, podložené poctivou prípravou sa dočkalo zaslúženej odmeny v podobe historicky prvej zlatej atletickej medaily v olympijskej histórii samostatného Slovenska. Svojím fantastickým výkonom ste potešili všetkých priaznivcov slovenského športu, pričom nechýbal ani váš povestný úsmev.“
Anastasia Kuzminová (slovenská dvojnásobná olympijská víťazka v biatlone): „Fantastický zlatý Matej Tóth!!! Obrovská gratulácia !!! #MySmeDukla
Veronika Velez-Zuzulová (slovenská víťazka štyroch slalomov v rámci Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní): „Kráááása. Gratulujéééém tomuto skromnému človeku, klobúk dole, Matej !!!! #mysmedukla.“
Lukáš Lacko (slovenský tenista, daviscupový reprezentant): „Jeden z našich najskromnejších športovcov Matej Tóth získal v Riu zlato a zaslúži si obrovský obdiv a úprimnú gratuláciu!!! Bravooo Matej!“
