Nemocnice na Slovensku sú zadlžené, oproti zahraničným nemocniciam im často chýba špičkové vybavenie aj komfort ubytovania. V Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave sa však za posledné roky zrekonštruovalo niekoľko oddelení. Ako sa to nemocnici darí?
Je to hlavne významom nemocnice, lebo Detská fakultná nemocnica v Bratislave je spádová nemocnica pre celé Slovensko. Detské nemocnice z Košíc a z Banskej Bystrice niektoré diagnózy posielajú k nám. Ja si myslím, že je to hlavne významom a postavením nemocnice v zdravotnom systéme.
Odkiaľ pre nemocnicu získavate financie?
Každý rok sme určité financie získavali z ministerstva zdravotníctva, prostriedky získavame aj zo sponzorských darov. Jednak to bolo niekoľko miliónov korún od letiska Viedeň, niekoľko miliónov od poisťovne Dôvera, teraz akcia nadácie Kvapka Nádeje s Vendulou Svobodovou poskytla okolo desať miliónov korún. V podstate sa orientujeme všetkými možnými smermi. Niektoré investície ale boli vynútené. Niektoré oddelenia sme museli rekonštruovať kvôli nariadeniu hygienika. To neboli ani tak investície ako opravy a tie museli ísť, bohužiaľ, z bežných prevádzkových prostriedkov.
S momentálnym stavom v nemocnici ste spokojný?
Ďaleko nie sme spokojní. Máme zrekoštruovaných len niekoľko oddelení, možno 30 – 40 percent. Chceli by sme ďalej prebudovať celú nemocnicu. Nemocnicu máme obloženú malými kachličkami s rozmermi 1×1 centimeter. Špáry sú strašným zdrojom infekcie a to nám robí zle. Na niektorých oddeleniach sme už dali novú omietku, omietka aj nátery sú je antibakteriálne. Jeden obrovský problém máme s oknami. Máme okná, ktoré sa buď nedajú otvoriť, alebo sa nedajú zatvoriť. Doteraz neboli za celú existenciu nemocnice skolaudované, je to kolaudačná vada a nebola doteraz napravená.
Dá sa teda povedať, že v nemocnici riešite základné problémy?
Áno, ktoré sa tu ťahajú už dlhé, dlhé roky.
Kedy by ste ich chceli vyriešiť?
Okná nás trápia najmä vtedy, keď sú veľmi prudké zimy a veľmi veľké teplá. Ale nás trápia aj iné veci, a to sú medicínske problémy, ktoré chceme v súčasnosti riešiť. Ešte stále nemáme oddelenie patologických novorodencov. To by sme chceli zrekonštruovať do konca roku. Malo by ísť o investíciu za približne 600-tisíc eur.
Aké opravy na oddelení chcete urobiť?
Chceme kompletne prerobiť intenzívnu jednotku pre patologických novorodencov s ventiláciou, s novými izbami a zvýšiť počet postelí zo šesť na desať. Pre nemocnicu to už kapacitne nestačí. Finančné prostriedky na rekonštrukciu chceme čerpať z predaja budovy riaditeľstva nemocnice a získať od sponzorov, pochopiteľne, pokúsime sa k tomu ešte niečo pridať.
Čo by ste chceli pre nemocnicu zabezpečiť ako prvé v najbližšom čase?
Oddelenie patologických novorodencov. Myslím si, že teraz je to naša priorita. Potom by to mala byť už konečne aj nová kuchyňa, ktorá má už okolo tridsať rokov. Začali sme stavať v roku 1974, v roku 1991 sme sa sem nasťahovali. Tento rok oslavujeme dvadsiate výročie v nových priestoroch. Funguje to len na tom, že kuchári a upratovacia služba dávajú zo seba všetko, aby sme dodržali hygienický štandard. Potrebovala by kompletnú rekonštrukciu. Potom by sme potrebovali nové okná, nátery a potom už len jednotlivé oddelenia.
Keby ste si mali predstaviť finančnú čiastku, ktorú by ste teraz dostali do rúk a s ňou by ste v rámci nemocnice mohli nakladať, koľko by ste potrebovali?
Poviem to len tak odhadom, asi 16,5 milióna eur. V tej čiastke je zahrnutá rekonštrukcia okien, nová stierka po celej nemocnici, lebo to je vážny hygienický problém. Z techniky nás teraz trápia anesteziologické prístroje, ktoré majú aj šestnásť, sedemnásť rokov. Trápi nás dosť veľký nedostatok ventilátorov a monitoringu pre najakútnejších pacientov, ktorí sa k nám zbiehajú z celého Slovenska.
Je financovanie detskej medicíny odlišné od financovania medicíny u dospelých? Dá sa povedať, či je jednoduchšie alebo zložitejšie získať peniaze pre detských pacientov?
Ťažko to porovnať, či je ťažšie získať peniaze pre dospelých alebo pre deti. Jeden základný rozdiel je ten, že dieťa nie je malý dospelý. Medicína u detí je úplne iná, dieťa nie je zmenšenina dospelého. My nemôžeme robiť detskú medicínu podľa toho, že zmenšíme dospelého. Náklady na detského pacienta sú mnohokrát väčšie ako na dospelého pacienta, aj starostlivosť o dospelého pacienta nie je taká náročná, ako o detského. Od toho sa odvíjajú celé náklady aj celý manažment u pacienta.
Získať peniaze je teda niekedy problém?
Získať peniaze je vždy problém.
Bratislavský samosprávny kraj je obmedzený v čerpaní prostriedkov z fondov Európskej únie. Zasahuje to vašu nemocnicu?
Áno, to nás veľmi zasahuje, lebo či chceme, či nechceme, pacienti idú do Bratislavy a peniaze idú mimo Bratislavy, bohužiaľ. Pochopiteľne, keby sme boli mimo Bratislavy, tak asi by nás okná netrápili, mohli by sme na nich čerpať z eurofondov. Dosť nás to handicapuje.
Dajú sa tieto peniaze nejakým spôsobom vybojovať?
Je šanca čerpania aj v Bratislave, ale tu ide o cezhraničnú spoluprácu Rakúsko – Slovensko, Slovensko – Česko, Slovensko – Poľsko, Slovensko – Maďarsko. Treba ju dohodnúť na bilaterálnych rokovaniach s jednotlivými ministerstvami. Ideme sa aj touto cestou pokúsiť dostať k nejakým peniazom. Tie ale môžu byť použité len na určitú spoluprácu. Napríklad, máme veľmi úzku spoluprácu s AKH Viedeň čo sa týka onkológie aj laboratórnej medicíny. Budeme môcť vytvárať spoluprácu medzi našou biochémiou a biochémiou AKH Viedeň, na túto spoluprácu môžeme dostať nejaké finančné prostriedky. Koľko prostriedkov by sme mohli získať je ešte otázne, sme len v počiatočných rokovaniach. Musíme si načrtnúť témy a zistiť, aké sú možnosti.
Aký význam má pre vás takáto spolupráca s Rakúskom?
Veľmi veľký. Sme zapojení do určitých spoločných štúdií aj čo sa týka onkológie, transplantácie kostnej drene. V slepej štúdii naše biochemické laboratórium dopadlo ako najlepšie spomedzi všetkých európskych laboratórií, to je taká maličkosť, ktorú nikto nevie.
Ktoré investície pre nemocnicu za posledné roky považujete za najdôležitejšie?
Rozhodne je najdôležitejšia tá posledná, a to je rekonštrukcia transplantačnej jednotky kostnej drene, ktorú sme s výraznou podporou ministerstva zdravotníctva a Nadácie Kvapka Nádeje s Vendulou Svobodovou zrekonštruovali v podstate za štyri mesiace.
Pochopiteľne, nemôžeme nespomenúť kompletnú rekonštrukciu rádiodiagnostického oddelenia, kde máme momentálne špičkovú európsku techniku, kompletne digitalizovanú. U nás už neexistujú klasické röntgenové filmy, všetko ide po sieti a digitálne.
Zrekonštruovali sme aj jednu časť onkologického oddelenia. Veľký význam ani nie tak pre nemocnicu ako pre pacienta má urgentný príjem. Čo sa týka detského pacienta, máme legitímny urgentný príjem, ktorý spĺňa požiadavky ministerstva zdravotníctva, akých je na Slovensku málo.
Vieme ošetriť každého detského pacienta kompletne do polhodiny, do pár minút, podľa toho, či je viac pacientov.
Vždy počas Vianoc alebo Veľkej Noci boli sťažnosti na Detskú fakultnú nemocnicu, že sa tu hromadili pacienti, rodičia boli nespokojní. Myslím si, že týmto urgentným príjmom sme to už kompletne vyriešili. Pre detského pacienta je obrovský prínos v tom, že pokiaľ nie je vážne chorý a je napríklad len dehydratovaný, nemusíme ho prijímať na dva dni na oddelenie, ale za štyri hodiny sa mu podá infúzia, dieťa sa rehydratuje, skontrolujú sa laboratórne výsledky a môže ísť hneď domov.
Problémom pre bratislavskú lokalitu Kramáre je parkovanie. Zvýšili ste počet parkovacích miest pred Detskou fakultnou nemocnicou na 90. Plánujete parkovisko ešte rozširovať?
Myslím, že táto otázka je doriešená k spokojnosti detských pacientov. Pochopiteľne, nestačí to pre celé Kramáre, ale to bude musieť riešiť vedenie Fakultnej nemocnice. My už ďalšie investície do tejto oblasti neplánujeme. Pre detskú nemocnicu to stačí a myslím si, že vždy sa nájde voľné miesto na parkovanie.
K rozširovaniu parkovacích miest ste pristúpili pod tlakom verejnosti?
Boli veľké tlaky a veľká nespokojnosť. Dochádzalo tu k zápche najmä v ranných hodinách, takže sme boli nútení riešiť túto situáciu.
Detská fakultná nemocnica v Bratislave je miesto, kde sa vykonávajú unikátne zákroky, známy je napríklad prípad oddeľovania siamskych dvojčiat. Máte v nemocnici dostatok kvalifikovaného lekárskeho personálu?
Máme tú výhodu, že ak chce niekto robiť s deťmi, hlási sa k nám, takže máme dostatok kvalifikovaného personálu čo sa týka lekárov. Čo sa týka sestier, tam stále narážame na bratislavský problém. Sestra musí mať vysokú školu a keď už má vysokú školu, má veľa možností zamestnať sa vo veľkom počte zdravotníckych firiem. Má iný plat, dostane auto, dostane mobilný telefón, takže tu máme veľkú konkurenciu. Čo nás ďalej trápi je, že zanikol odbor detská sestra. Sestry, ktoré ukončia štúdium, sú všeobecnými sestrami a väčšinou odchádzajú k dospelým. Mladé dievčatá sa ešte boja malých detí, iné je to u sestier – matiek. Mladé sestry, ktoré vyjdú zo školy, sa do detskej medicíny nehrnú.
Koľko sestier by ste teda momentálne ešte potrebovali?
Nie je to veľký počet vzhľadom na to, že sme v tomto smere sme urobili jednu investíciu. Postavili sme internát priamo v areáli nemocnice, predtým sme mali internát v centre mesta vedľa Priora, ktorý bol už doslova zhnitý. Postavili sme im tu nový, pekný internát.
Teraz nám chýba možno okolo dvadsať sestier hlavne na ťažkých oddeleniach ako je ARO, onkológia a chirurgia malých detí.
Koľko u vás zarába špičkový detský lekár?
Trošku ste ma zastihli nepripraveného, ale myslím si, že aj so službami je to okolo 2000 eur.
Koľko by takýto lekár podľa vás zarábať mal?
Myslím, že na Slovensku minimálne raz toľko. Pochopiteľne, v zahraničí je to ešte radovo viac, ale my sa so zahraničím nemôžeme porovnávať.
Špičkoví lekári u vás mávajú aj nočné služby?
Musia mať. My sme povinní zabezpečiť 24-hodinovú lekársku službu na jednotlivých oddeleniach. Aj títo špičkoví lekári musia mať nočné služby. Nie tak často ako sekundárni, tí mladší, ale takisto musia slúžiť. Keby sme nočné služby chceli zabezpečiť len mladšími lekármi, potrebovali by sme ich o tretinu viac a to by boli ďalšie zvýšené náklady.
Ktoré zákroky, ktoré ste vykonali vo vašej nemocnici považujete za pýchu tohto zariadenia?
V roku 1995 sme začali s transplantáciou kostnej drene. Špičkové výkony robíme na očnom oddelení, ide o laserovú operáciu novorodencov, kedy sa sietnica, ktorá sa odlupuje pripáli a prilepí k očnej stene. Pokiaľ sa to spraví včas, deti potom vidia normálne.
V súčasnosti robíme na obličkách operácie vrodených vád uropoetického systému. Na chirurgii momentálne robíme veľa endoskopických operácií, ktoré sa kedysi nerobili.
Žlčové kamene sa už vyskytujú aj u detí, žlčník alebo slepé črevo sa vždy robili z rezu. Začali sme to teraz robiť endoskopicky, kedy nejde len o estetickú stránku veci, ale aj o stránku rýchlejšej a kratšej rekonvalescencie u pacienta. Náhrady celých kĺbov u onkologických ochoreniach, to sú všetko špičkové operácie.
Poznáte pacientov, ktorých v nemocnici operujete?
Väčšinou ich poznám, lebo raz za dva – tri mesiace prejdem všetkých pacientov, ktorí sú v nemocnici, robím takú kvázi riaditeľskú vizitu. Na ARE je to dvakrát týždenne, aby som poznal ťažkých pacientov, ktorí sa nachádzajú v nemocnici.
Ktorých pacientov ste si zapamätali?
Viac pacientov si pamätám z mojej praxe, keď som robil na krčnom oddelení. Keď som ich videl počas celej hospitalizácie prakticky každý deň. Hlavne vážne prípady a deti, ktoré sa dostanú z vážnych stavov šťastne domov, sa dostanú do pamäti. Ale máme tu veľký obrat pacientov, takže sa to ťažko sleduje.
Akí sú detskí pacienti?
Fantastickí, zlatí. Treba si ich, pochopiteľne, získať. Detského pacienta človek nesmie oklamať, lebo ak ho raz oklame, stratí jeho dôveru. Keď si ale lekár alebo sestra získa jeho dôveru, deti vedia byť fantastické.
Slovenskí lekári uvažujú o tom, že budú nasledovať postup českých lekárov. V Česku podávali hromadné výpovede, aby dosiahli zvýšenie miezd. Podľa vás je to správny postup?
Lekárska komora má určité postupy a či sú legitímne alebo nie, na to sú právnici. Ja ale nie som zástanca radikálnych riešení a nie som zástanca riešení, keď niekoho beriete ako rukojemníka. Nechcem, aby malí pacienti kvôli tomu trpeli. Pochopiteľne, každá vláda sa snaží nájsť východisko, aj táto. Tým smerom, ktorým ide, je myslím si momentálne jediný schodný.
Ak by povedzme k niečomu takému na Slovensku došlo a lekári by začali hromadné výpovede podávať, bolo by vôbec možné nájsť náhradu za lekárov vašej nemocnice?
Asi veľmi ťažko, ale ja dúfam, že k tomu v našej nemocnici nedôjde. Dialóg, ktorý tu budeme viesť a vedieme s lekármi nedopustí, aby k takejto situácii došlo.
Na Slovensku dôjde v nemocniciach k rušeniu lôžok a spájaniu oddelení. Dotkne sa to aj Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave?
Vzhľadom na to, že sme možno jediná nemocnica takéhoto druhu široko ďaleko, znižovanie stavu by bolo dosť problematické. Nemocnice Banská Bystrica a Košice majú tuším štyri-päť oddelení, my máme kompletnú zdravotnú starostlivosť, kde je aj lôžkové očné oddelenie, krčné, neurológia, psychiatria, urológia, ortopédia. Ťažko tam dôjde k nejakému ďalšiemu radikálnemu znižovaniu postelí. Určité znižovanie postelí sme už ale za roky, čo sme tu, spravili. Očné ma 15 postelí, krčné má 15 postelí, kožné má 20 postelí, ortopédia 20 postelí. Predtým malo krčné 25 postelí, očné 25, kožné malo ešte so sídlom Duklianskej ulici dokonca okolo 50 lôžok. Tam už je ťažko v súčasnosti niekde znižovať a dosť problematické je to aj vzhľadom na stavbu budovy.
Nemocnice na Slovensku čaká do konca roka transformácia na akciové spoločnosti. V akom stave je momentálne transformácia vašej nemocnice?
Naše prípravy prebiehajú presne podľa harmonogramu ktorý nám stanovilo ministerstvo zdravotníctva. Momentálne prebieha ohodnocovanie majetku, chystáme personálnu reštrukturalizáciu a reštrukturalizáciu nákladov, ktorá je veľmi dôležitá. Čakajú nás rokovania s poisťovňami, čo je tiež problém, ktorý nás trápi.
Spomenuli ste personálnu reštrukturalizáciu. Ako bude v praxi vyzerať?
Nebude to nejaké masové prepúšťanie, pôjde o pár ľudí. Budeme si musieť sadnúť celé vedenie, prehodnotiť hlavne dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok a pracujú ďalej. Treba to z našej strany racionalizovať.
Viete povedať konkrétnejšie o koľkých zamestnancov by malo ísť?
Presne to ešte povedať neviem. Teraz je to v rokovaní, takže začíname každé oddelenie preberať samostatne vo vedení a možno za o dva tri týždne budeme vedieť presný počet.
Stihnete transformáciu nemocnice ešte tohto roku?
Transformácia je daná zákonom, musíme ju stihnúť tohto roku.
Ak sa majú nemocnice úspešne transformovať na akciové spoločnosti, mali by byť bez dlhov. Aký je v súčasnosti dlh Detskej fakultnej nemocnice?
Veľký, veľmi veľký. Asi 27-miliónov eur, nemocnica má veľmi veľký dlh, bohužiaľ. Zo strany poisťovní nám nie sú vždy platené reálne ceny. My to dieťa už nemáme kam poslať, musíme každé dieťa doriešiť alebo môže ísť do zahraničia, čo sa deje vo veľmi málo prípadoch. Robíme tu nielen transplantácie kostnej drene, ale aj transplantácie kĺbov pri onkologických ochoreniach. Máme špičkové očné oddelenie s profesorom Gerincom, takisto ortopédiu s Kokavcom, urológiu s Polákom. To sú špičkové oddelenia s výkonmi, ktoré sa nikde inde nerobia. U nás pacienti končia, a tým bohužiaľ stúpajú aj náklady. Veľký problém je aj s investíciami. Táto nemocnica bola dlhodobo podfinancovaná alebo tu neboli takmer žiadne investície. Niektoré opravy, ako som povedal, boli skôr havarijné ako investičné. Bohužiaľ, aj to nám natiahlo dlh.
Kedy by nemocnica mohla byť oddlžená?
Podľa harmonogramu, ktorý sme dostali z ministerstva zdravotníctva do konca roka má byť ukončená transformácia, takže do konca roka má byť oddlžená.
Je to reálne?
Myslím si, že to sa nepýtate toho pravého. My spravíme všetko pre to, aby to bolo reálne, ale tie peniaze budeme musieť asi dostať od ministerstva financií, takže to je otázka na nich.
Budete schopní po prechode na akciovú spoločnosť udržať v nemocnici vyrovnané hospodárenie?
Toto je veľmi ťažká otázka. Pochopiteľne, budeme musieť, lebo inak pôjdeme do konkurzu. Musíme z našej strany urobiť kroky na zreálnenie našich nákladov a na druhej strane rokovať s poisťovňou, aby sa aj oni priblížili k našim reálnym nákladom, aby boli stanovené reálne ceny jednotlivých výkonov. Transformácia na akciovú spoločnosť je A, ale to B bude musieť byť upravenie nákladov a výnosov tejto nemocnice.
Ministerstvo zdravotníctva nariadilo nemocniciam úsporné opatrenia. Aké opatrenia okrem personálnej reštrukturalizácie plánujete?
Predali sme budovu riaditeľstva. Dostali sme za ňu asi 700-tisíc eur. Predstavuje to určitý výnos, ale každoročne ušetríme aj na prevádzkových nákladoch. Niekoľko miliónov ročne ušetríme len na tom, že sa tu nebude kúriť, upratovať, osvetľovať. Takže aj to je jedno z opatrení. Predali sme aj sklad horľavín a plynov, ktorý od existencie nemocnice nebol používaný, takže bol pre nás úplne zbytočný. Z tohto chceme určité peniaze využiť na investície, na splácanie dlhu, taktiež ušetríme prevádzkové náklady za budovy. V každej oblasti treba hľadať ďalšie možné peniaze.
Charakterizovali by ste Detskú fakultnú nemocnicu ako jedinečné pracovisko?
My sa nemáme s kým na Slovensku porovnávať. Banská Bystrica a Košice sú v trochu inom postavení. Jednak majú oveľa menej postelí a jednak nemajú taký široký záber od detskej psychiatrie, od detskej očnej, od detskej ortopédie, detskej urológie, nemajú tiež laboratóriá, ktoré my máme, robíme vyšetrenia pre celé Slovensko. Nemajú vlastné röntgenové oddelenie, tu ho máme jediné na Slovensku, služby nepokrývajú kompletne. Takže ťažko sa to porovnáva. Nechcem povedať, že by nerobili fantastické výkony a na vysokej úrovni, len ťažko sa to prirovnáva vzhľadom na našu šírku a náš záber.
Aké zákroky pacient na Slovensku nedostane nikde inde, len v Detskej fakultnej nemocnici?
Robíme transplantácie kĺbov pri onkologických ochoreniach, operácie na očiach, množstvo chirurgických zákrokov, transplantácia kostnej drene, máme tu centrum pre diabetológiu, máme tu centrum pre dedičné ochorenia, centrum pre endokrinologické ochorenia, genetiku, takže tých výkonov je veľmi veľa.
Predstavte si, že by sa zostavil svetový rebríček detských nemocníc. Kam by ste zaradili Detskú fakultnú nemocnicu v Bratislave?
To je veľmi ťažká otázka. Myslím si, že je to štandardná európska nemocnica. Možno nám chýba ešte trošku ubytovací luxus, ale výkony robíme na európskej úrovni. Niektorí špecialisti sú tu na európskej úrovni.
Čiže prvá polovica?
Možno áno, ťažko povedať.
Zhovárala sa Daniela Hajčáková
