ŽILINA 16. novembra (WEBNOVINY) – Dlh žilinskej mestskej kasy sa za posledné štyri roky znížil o viac ako tri milióny eur, podľa žilinskej radnice to jasne dokazuje porovnanie bankových úverov z decembra 2006 a septembra 2010. Mesto tak reaguje na podľa neho nepresné informácie o zadlženosti Žiliny.
„V niekoľkých médiách sa pred komunálnymi voľbami objavili nepresné informácie o zadlženosti mesta. Do medializovaných výsledkov bol totiž zarátaný aj záväzok štátu voči investorovi KIA Motors Hyundai Mobis prefinancovaný cez Mesto Žilina vo výške približne 50 miliónov eur,“ uviedol hovorca mesta Žilina Martin Barčík, podľa ktorého je mesto menej zadlžené ako v roku 2006 a plní si všetky svoje funkcie vrátane významných investičných akcií.
„Žilina dokonca, ako jedno z mála miest, aj v čase hospodárskej krízy upravovala rozpočet smerom nahor vďaka dobrému hospodáreniu,“ dodal Barčík.
Dlh Žiliny sa na konci roka 2006 šplhal k takmer tridsiatim miliónom eur, k 30. septembru 2010 bola výška bankového úveru mesta 26,4 milióna eur. „Jediná oblasť, kde sa reálne zvýšila zadlženosť, sú úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov, ktoré však nezaťažujú financie mesta, lebo ich splatnosť je zabezpečená formou nájomných zmlúv,“ povedal prednosta žilinského mestského úradu Viliam Mikuláš.
Na rozdielne výsledky zadlženosti Žiliny poukázal aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý hodnotil vlaňajšie hospodárenie i zadlženosť slovenských miest a obcí. „V roku 2009 nesplnilo zákonné podmienky pre výšku dlhu alebo dlhovej služby 140 obcí. V dlhu Žiliny je pritom započítaný aj úver od štátu na výkup pozemkov v súvislosti s investíciou automobilky KIA. Po odrátaní tejto výpomoci by objem pôžičiek Žiliny skončil tesne pod požadovanou 60-percentnou hranicou na úrovni 55 percent,“ píše sa v správe INEKO. Podľa inštitútu mesto Žilina patrí medzi štyri mestá, ktoré skončili hospodárenie počas krízového roku 2009 v rozpočtovom pluse.
„Celkový schodok rozpočtov 20 najväčších miest vlani dosiahol 107 miliónov eur, čo predstavovalo 12 percent ich príjmov. Najväčší podiel má na tom Bratislava, ktorej výdavky prekročili príjmy o 77 miliónov eur. Tento výsledok je najhorší aj v percentuálnom vyjadrení, keď deficit Bratislavy dosiahol takmer 36 percent príjmov. Schodok nad desať percent v pomere k príjmom dosiahli ešte Spišská Nová Ves, Prešov, Považská Bystrica a Michalovce. Hospodárenie väčšiny obcí sa pohybovalo v blízkosti nuly, hoci na horšej strane. Naopak, v pluse sa aj počas ťažkého roku podarilo skončiť štyrom mestám- Nitre, Žiline, Prievidzi a Zvolenu,“ uvádza sa v správe Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy.