Urýchlenie prístupového procesu do Európskej únie pre štáty západného Balkánu bolo témou pondelkového rokovania ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ na zasadnutí neformálneho zoskupenia Priatelia západného Balkánu v Ríme. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD) potvrdil, že západný Balkán patrí medzi priority slovenskej zahraničnej politiky.
„Cítim dynamiku, s ktorou sa vyvíja vplyv Priateľov západného Balkánu a predovšetkým výsledky, ktoré sa nám podarilo presadiť. Budeme pokračovať v aktívnom nasadení, aby sme akcelerovali prístupový proces štátov tohto regiónu, ktorý zaspal na 20 rokov,“ vyhlásil po rokovaní Blanár. Upozornil na to, že napriek tomu, že mnohé krajiny spĺňajú kritéria a sú pripravené otvoriť ďalšie klastre v prístupovom procese, posun vpred nenastal.
Účasť vysokej predstaviteľky Únie
Zároveň vyzdvihol historicky prvú osobnú účasť na týchto rokovaniach zo strany vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Kajy Kallasovej a eurokomisárky pre rozširovanie Marty Kosovej, ktoré dali záväzok k väčšiemu zameraniu sa na krajiny západobalkánskeho regiónu.
Situácia s huliakovcami a migaľovcami je problémom národniarov a Hlasu, tvrdí minister Blanár
Partneri sa zhodli, že prístupové rokovania musia byť založené na pravidlách, ktoré sú zadefinované pre všetkých rovnako a je potrebné odbúrať byrokratické či politické vplyvy.
Politické a bezpečnostné otázky
„Dvojaký štandard prístupu ku kandidátskym krajinám vôbec neprospieva k nálade medzi obyvateľmi západného Balkánu, ktorým bolo pred dvomi desaťročiami prisľúbené, že ich priestor je okolo stola v Bruseli, teda v Európskej únii,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie s tým, že dialóg vyslal jasný odkaz, že EÚ nemôže smerovať len na krajiny Východného partnerstva, ako je Gruzínsko, Moldavsko či Ukrajina. Osobitnú pozornosť venovali ministri politickým a bezpečnostným otázkam v regióne, ktoré sú kľúčové aj pre prilákanie zahraničných investorov.
„Urýchlenie prístupového procesu prinesie stabilitu, rozvoj a bezpečnosť nielen pre krajiny západného Balkánu, ale pre celú Európu. Slovensko sa v tomto procese zaviazalo podporovať stabilitu regiónu cez diplomaciu a tiež prostredníctvom vojenských mierových misií, pričom po 15 rokoch opätovne prispejeme k bezpečnosti Kosova. Očakávame nasadenie prvých 60 slovenských vojakov do vojenskej mierovej misie KFOR (Sily pre Kosovo) s možnosťou rozšírenia až na 150 príslušníkov Ozbrojených síl SR,” informoval minister.
Priatelia západného Balkánu
V rámci pracovného programu v Ríme si šéf slovenskej diplomacie uctil generála Milana Rastislava Štefánika a jeho prínos pre slovensko-talianske vzťahy pri pamätnej tabuli na Benátskom námestí.
Slovensko si pripomína podľa ministra Blanára významný deň, od vstupu do UNESCO uplynulo 32 rokov
Neformálne zoskupenie s názvom Priatelia západného Balkánu bolo založené v roku 2023 s cieľom podporiť zrýchlenie prístupového procesu západobalkánskych kandidátov na členstvo v Európskej únii. Jeho členmi sú okrem Slovenska aj Česko, Grécko, Chorvátsko, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko.