BRATISLAVA 7. júna (WEBNOVINY) – Slovensko môže z otvoreného úveru Európskej investičnej banky (EIB) za viac ako 1 mld. eur využiť na diaľničnú výstavbu ešte okolo 900 mil. eur. Informoval o tom v utorok minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ (KDH) v HN Clube venovanom financovaniu výstavby ciest a diaľnic. Podmienkou čerpania úveru je však kvalitná príprava konkrétnych diaľničných projektov a výber dodávateľov stavebných prác.
Slovensko podpísalo s EIB memorandum o poskytnutí úveru vlani na jeseň
Z týchto prostriedkov by mohla byť financovaná napríklad výstavba vyše 8-kilometrového úseku D1 Višňové – Dubná Skala pri Žiline. Súčasťou tejto diaľnice bude najdlhší domáci cestný tunel Višňové v dĺžke takmer 7,5 kilometra. Podľa ministra Figeľa súťaž na výstavbu tohto úseku diaľnice by mala začať na jeseň tohto roka.
„Tento úver slúži pre financovanie európskych projektov, aby mohli byť rýchlejšie realizované. Máme otvorený rámec a konkrétne projekty budú tak postupne prichádzať ako je dôležitá samotná procedúra,“ povedal Figeľ. Za dôležite pritom označil prípravu projektu na súťaž a žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z Európskej únie, ktorá investičné zámery môže podporiť.
Pokračovanie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest
Minister dopravy predstavil nedávno vypracovaný program pokračovania výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014. Vláda by sa podľa neho mala zaoberať týmto programom na budúci týždeň. Prioritami rezortu dopravy je dokončenie okolo 100 kilometrov na diaľnici D1 medzi Žilinou a Prešovom, ako aj výstavba diaľnice D3 zo Žiliny cez Kysuce k hraniciam s Poľskom či vybudovanie nultého obchvatu Bratislavy na D4 a rýchlostnej cesty R7 z hlavného mesta cez Dunajskú Lužnú na Žitný ostrov. Figeľ pripomenul, že koncom septembra budú odovzdané do predčasného užívania v rámci prvého realizovaného projektu PPP tri úseky R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami v dĺžke 46 kilometrov za 723,6 mil. eur. Súčasťou projektu je aj stavba takmer 6-kilometrového severného obchvatu Banskej Bystrice za 163,5 mil. eur, ten má byť však odovzdaný do užívania o rok v lete.
V rokoch 2011 až 2014 by malo byť dokončených 130,4 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest, z toho v polovičnom dvojpruhovom profile 8,4 kilometra. V uvedenom období ministerstvo dopravy plánuje začatie výstavby 240 až 280 kilometrov diaľnic a rýchlociest, pričom v polovičnom profile by mala začať stavba 51,1 kilometra. V rokoch 2007 až 2010 bolo dokončených 122,8 kilometra diaľnic a rýchlociest, z toho v polovičnom profile 32,5 kilometra. Zároveň začala výstavba 118,1 kilometra diaľnic, z čoho v polovičnom profile 32,9 kilometra.
Eurofondy sú najvýhodnejší zdroj na výstavbu diaľnic
Zhodli sa na tom minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ (KDH) a riaditeľ divízie firemného a investičného bankovníctva a člen predstavenstva UniCredit Bank Slovakia, a.s. Miroslav Štrokendl. Čerpanie eurofondov je navyše spojené s vysokou transparentnosťou výberu dodávateľov prác a trojnásobnou kontrolou oprávnenosti použitia európskych peňazí. O dôležitosti využitia ďalších zdrojov na diaľnice však majú obaja rozdielne predstavy.
Minister dopravy označil za ďalšie spôsoby financovania diaľnic štátny rozpočet, využitie úveru Európskej investičnej banky a príjmov z výberu mýta a predaja diaľničných známok. Ako doplnkové formy zaradil na posledné miesta možnosť vydania diaľničných dlhopisov za prostriedky v druhom dôchodkovom pilieri a projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP). Figeľ rozhodol o zastavení dvoch z troch diaľničných PPP projektov pre ich finančnú nevýhodnosť pre štát. Zástupca spomínanej banky, spolufinancujúcej výstavbu úsekov R1 v rámci jediného realizovaného projektu PPP, považuje za najdôležitejšie po eurofondoch súkromné zdroje v penzijných fondoch, kde je uložených viac ako 4 mld. eur, a PPP projekty. Až za nimi by mali podľa neho byť bankové úvery a emisie štátnych dlhopisov cez štátny
Z prostriedkov Operačného programu Doprava v objeme 3,2 mld. eur pre súčasné programovacie obdobie 2007 až 2013 zostáva na diaľnice a cesty 1,4 mld. eur. „Eurofondy 2014 až 2020 sú zatiaľ budúcnosťou. Už v tomto lete predloží Európska komisia základné materiály pre Kohéznu politiku a následne sa začnú rokovania o budúcom finančnom rámci. Vláda SR bude presadzovať dopravu ako jednu z priorít,“ povedal Figeľ. Terajší počet 11 operačných programov je podľa neho privysoký a preto ho treba znížiť. Štátny rozpočet je podľa neho nevyhnutný zdroj nielen pri spolufinancovaní projektov s podporou Európskej únie, ale aj pri ďalších stavbách.
Diaľničné dlhopisy môže podľa Figeľa štát využiť, ak sa tak rozhodne
„Štát si vie požičať alebo ponúknuť takúto investíciu na dlhodobejšie obdobie aj vďaka dôveryhodnosti, lacnejšie než pri iných zámeroch. Verejno-súkromné partnerstvo je logickou súčasťou aj tohto obdobia,“ povedal Figeľ s tým, že sa finalizuje výstavba úsekov R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami zo súkromných zdrojov.
„Rozprával to bankár. Treba si uvedomiť, že reprezentuje záujem zvyšovať, maximalizovať výnos, respektíve vytvárať väčší priestor pre kapitál, ktorý v bankách alebo investičných fondoch existuje,“ reagoval Figeľ pre média na vystúpenie zástupcu UniCredit Bank. Na Slovensku podľa ministra dominovali heslá, že najdrahšia diaľnica je nepostavená diaľnica a diaľnice treba čím skôr bez ohľadu na náklady. „Vrátiť sa k racionálnemu, zodpovednému postupu znamená pozerať na to, s akými nákladmi staviame. Eurofondy sú nenahraditeľné z hľadiska aktuálneho rozsahu, potreby a zmyslu,“ obhajoval Figeľ ich využitie. Mýtny systém ako zdroj financovania výstavby diaľnic musí byť podľa neho výnosnejší a spravodlivejší než teraz. Diaľničné dlhopisy tiež považuje za dostupný kapitál na výstavbu infraštruktúry.
„Súhlasím, že európske fondy sú najlepším zdrojom financovania. Nechápem, prečo sa vytvorilo 11 operačných programov a veľká väčšina zdrojov z Európskej únie sa nepoužila na infraštruktúru a rozdáva sa rôznym súkromným firmám na súkromné aktivity,“ vyhlásil Štrokendl. O zdrojoch v penzijných fondoch povedal, že ich treba využiť na financovanie výstavby diaľnic. „Treba si uvedomiť, že aj dôchodkové fondy očakávajú nejakú návratnosť. Je to pre našich občanov, ktorí si sporia v druhom pilieri, takže tie peniaze sa v podstate nemíňajú z ekonomiky,“ uviedol.
Použitie súkromných zdrojov je podľa Štrokendla dobre, lebo celý svet dokáže v privátnom sektore oveľa lepšie hospodáriť ako štát. „Neverím, že na Slovensku to bude inak. V oblasti PPP projektov je prekročenie nákladov projektov, ktoré sú financované súkromnými zdrojmi, výrazne nižšie ako tých, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu,“ uviedol ďalej predstaviteľ UniCredit Bank. Dodal však, že na Slovensku sme dokázali, že to môže byť inak. „Súkromné zdroje by som nevylučoval,“ dodal Štrokendl. Súkromné firmy podľa neho dokážu prevádzkovať diaľnice efektívnejšie ako štát. Bankové úvery a štátne dlhopisy priamo zvyšujú zadlženosť štátu, pričom peniaze môžu chýbať v iných sektoroch ekonomiky, najmä v sociálnej oblasti.