BRATISLAVA 30. októbra (WEBNOVINY) – Slovenské ústavné právo nerieši do podrobností, aký je postup po platnom referende. Ústavní právnici Marián Giba a Peter Kresák sa zhodujú, že v tejto oblasti existuje veľa otáznikov.
„Návrhy prijaté v referende sa uverejnia v Zbierke zákonov, ale nevyplývajú z toho priamo záväzné dôsledky. Ak bolo referendum platné, tak podľa ústavného súdu znamená príkaz pre národnú radu prijať príslušnú právnu úpravu.
Ale zostáva tu mnoho otáznikov, napríklad aj o tom, kto sa má ujať iniciatívy a aký má byť ďalší postup,“ hovorí pre agentúru SITA odborník na ústavné právo Marián Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Áno v referende podľa Amnesty obmedzí práva časti ľudí
Inštitút: Verdikt ústavného súdu je pre LGBTI krokom vpred
Ústavný súd zatvoril ľuďom ústa, tvrdí Aliancia za rodinu
Prezident Kiska by mal vyhlásiť referendum, myslí si právnik
Ústavný súd odobril väčšinu referendových otázok o rodine
Výsledok referenda je skôr odporúčaním
Podľa ústavy návrhy prijaté v referende vyhlási národná rada rovnako ako zákon. Podľa ústavného právnika Petra Kresáka to znamená len to, že sa výsledky referenda publikujú v zbierke, tým však nemajú všeobecne záväznú platnosť. „Výsledky majú preto skôr odporúčací charakter,“ uviedol Kresák. Giba upozorňuje, že platným referendom nevzniká automaticky zákon.
Ústavný súd SR v roku 1997 povedal, že ak je referendum platné a odpovede v ňom kladné, tak sa tým udeľuje Národnej rade SR príkaz, aby vypracovala a prijala príslušnú zákonnú úpravu. „Prakticky s tým môže byť ten problém, že neexistujú mechanizmy, ako vynútiť alebo zaručiť, že sa v zákonnej úprave premietne to, čo sa odhlasovalo v referende,“ hovorí Giba.
Referendum ako pokyn zákonodarcom
„Ústavný súd už nepovedal, kto sa má ujať zákonodarnej iniciatívy, v akých lehotách, čo sa stane, ak zákony neprijmú, alebo ich naformujú tak, že sa minú účinkom. Toto sú otvorené veci, ktoré nie sú dotiahnuté,“ povedal. Viac svetla by mohol vniesť do tejto problematiky ústavný súd v odôvodnení utorkového rozhodnutia. „Je dôležité počkať, či aj ústavný súd niečo nespresní, čo sa má ďalej robiť. Právna úprava a nadväzujúca judikatúra je veľmi problematická a nejasná, čiže, ak by aj referendum bolo platné, tak to nebude taká jednoduchá záležitosť,“ vraví Giba.
Referendum sa dá podľa Gibu vnímať ako istý pokyn, alebo požiadavka občanov voči zákonodarcom. Podobne to bolo aj pri referende o vstupe do EÚ. Ako hovorí Giba, nešlo o prijatie zákona, ale bolo treba udeliť súhlas prezidentovi na ratifikáciu prístupovej zmluvy. „Právne referendum nemalo význam, len politický, pretože právne súhlas prezidentovi na ratifikáciu udelila národná rada,“ pripomína Giba a dopĺňa, že ani referendum vtedy nezabránilo, aby časť poslancov hlasovala v parlamente proti.
Ústavný súd v utorok na neverejnom zasadaní pléna rozhodol, že tri otázky referenda o rodine sú v súlade s ústavou, jedna nie.
Predbežný odhad nákladov na referendum o rodine je 5,2 milióna eur. Uviedol to dnes pre médiá minister vnútra Robert Kaliňák. Zdôraznil, že rezort vnútra je pripravený zorganizovať ho do 60 dní od vyhlásenia prezidentom.
