BRATISLAVA 26. marca (WBN/PR) – Odbehnúť maratónsku trať je snom mnohých bežcov. Ísť až na hranice vlastných možností a zistiť, že všetky méty sa dajú posúvať, je lákavou výzvou. Aktívni športovci, bežní ľudia, aj tí skôr narodení sa pre túto disciplínu dokážu aj dnes nadchnúť. Výdrž v behu na dlhé vzdialenosti odráža nielen kondíciu bežcov, ale aj dokonalú kontrolu nad vlastným telom. Dnes je maratón priam spoločenským podujatím. Často je súčasťou výnimočných udalostí a zapĺňa dôležité miesto v programe mnohých miest.
Legendárne začiatky…
Maratónsky beh je behom na dlhú vzdialenosť, ktorého trať meria 42,195 km. Jeho pôvod je spájaný s legendou o gréckom vojakovi Feidippidovi. V roku 495 pred Kristom sa udiala známa, mnohými faktami podložená bitka pri meste Maratón, kde Aténčania porazili Peržanov. Statočný vojak sa ponáhľal do Atén oznámiť výsledok bitky. Po namáhavej ceste mal silu len odovzdať správu o víťazstve, následne skolaboval a zomrel.
Antická legenda prežila až do modernej doby a učarovala francúzskemu filológovi Michaelovi Brélovi tak, že presadil zaradenie behu z Maratónu do Atén do programu prvých olympijských hier v roku 1896. V tom roku sa na štarte prvého oficiálneho maratónu zhromaždilo sedemnásť bežcov z piatich krajín. Historicky prvým maratónskym víťazom sa stal domáci súťažiaci Spyridon Louis.
Názory športových historikov na dĺžku prvého maratónu sa líšia. Na štvrtých olympijských hrách v Londýne bol štart pretekov naplánovaný v priestoroch zámku Windsor a na žiadosť kráľovnej bol premiestený tak, aby ho mohli sledovať aj deti kráľovnej z terasy zámku. Po oficiálnom premiestení trate od štartu do cieľa na White-City štadióne sa zistilo, že trať merala 42,195 km. Táto vzdialenosť bola od roku 1924 určená ako záväzná dĺžka trate pre každý ďalší maratónsky beh.
Ženské nadšenie…
Dlhé roky panoval názor, že ženám ako tým krehkejším stvoreniam, sa niektoré činnosti i športy nehodia. Nebolo tomu inak ani na prelome 19. a 20. storočia. Počiatky ženského maratónu sa vymykajú vývoju iných atletických disciplín. Prvá žena, ktorá absolvovala maratónsku trať, bola Grékyňa Melpomena Louanidová. Pôvodne sa chcela zúčastniť olympijských pretekov spolu s mužmi, ale usporiadatelia o tom nechceli ani počuť. Preto sa rozhodla bežať maratón sama o deň skôr pred oficiálnym behom. Do cieľa dobehla za štyri a pol hodiny. Časom začali pribúdať ďalšie nadšené bežkyne, ktoré prekonávali predchádzajúce rekordy svojimi vlastnými. Dnešný zdravý životný štýl len potvrdzuje, že rôzne druhy športov sú pre všetkých, ktorí sa naň cítia.
Kráľovská disciplína dnes…
Údajne sa na celom svete beží viac ako 500 maratónskych behov. Medzi tie najväčšie a najprestížnejšie dnes patria Bostonský maratón, maratón v New Yorku, v Chicagu a európske maratóny v Londýne a v Berlíne. Prvý menovaný je dokonca najstarším každoročným maratónom na svete. Tieto preteky sa zvyknú označovať aj ako „World Marathon Majors“ a bežať na nich je skutočná česť. Záujem totiž vysoko prevyšuje kapacitné limity. V Európe majú maratónske behy o čosi kratšiu históriu. V našom okolí sú obľúbené maratónske behy v Prahe, Budapešti či vo Viedni. Medzi ne sa radí aj bratislavský mestský maratón. Ten ostatný prilákal na trať vo všetkých disciplínach 5730 pretekárov a niekoľko tisíc prajných divákov. Siedmy ročník pretekov ČSOB Bratislava Marathon sa koná v dňoch 30. 3. – 1. 4. 2012. V štyroch hlavných disciplínach (maratón, polmaratón, štafetový beh a inline preteky) a v štyroch disciplínach sprievodného programu (desiatka, hobby beh, detské behy a preteky lezúňov) sa očakáva až 7000 účastníkov. Organizátori aj tento rok pripravili pre divákov bohatý sprievodný program. Viac informácií, možnosti registrácie a kompletný program nájdete na stránke www.bratislavamarathon.com.