Som apolitický, ale nezmyslov o záchrannej zdravotnej službe je v médiách nadostač z koaličného aj opozičného tábora. Prekvapuje ma, že aj experti politických strán na zdravotníctvo bezostyšne fabulujú.
Takže trochu faktov s miernou toleranciou, lebo nie som ekonóm. Vo vzduchu lieta ako nehoráznosť suma okolo dve miliardy eur na záchranky. Je to suma na 344 pozemných a sedem leteckých posádok na šesť rokov. Keď to rozdelíme, tak každý obyvateľ prispieva na záchranky pozemné aj letecké sumou 3 (slovom tri) eurá mesačne. Nepoistení cudzinci platia za jeden výjazd sumu 120 eur.
Platba na posádku za mesiac pozostáva z troch zložiek, paušálna tvorí cca 85 až 90 percent z celkovej sumy, nasleduje platba za odjazdený kilometer a platba za niektoré lieky. Paušál je 29 600 eur pre záchranársku posádku, ktorých je 240. A pre posádku s lekárom, ktorých bude 73, je to 39 800 eur.
Posádok je niekoľko druhov, ale to sú len detaily. Platby stanovil v roku 2004 minister Zajac na základe reálnych nákladov (žiadne luxusné statky) a odvtedy sa platby určené ministerstvom financií, teda štátom zvyšujú len o infláciu, zákonné zvyšovanie platov zdravotníkov a zohľadňujú cenovú hladinu nájomného na priestory, PHM a pod.
Poukazovanie na zisk 10 000 eur za mesiac na posádku je aj bez ekonomického vzdelania ďaleko od pravdy. Pri cca 40-tisíc za mesiac sa mi nechce veriť, že by štát doprial 10-tisíc ako zisk mesačne, t.j. 25-percentnú maržu.
Ale s červeným súknom na očiach poukazovať na nenažranosť súkromníkov je politicky využiteľné. Štátom vlastnené záchranky (bratislavská a košická) majú približne polovičný podiel na celkovom počte, zvyšok sú súkromné, nemocničné, mestské. Všetky podmienky na vzdelanie, výbavu Ambulancií záchrannej služby (prístroje, lieky, materiál), výjazdy, organizáciu sú podľa zákona rovnaké pre všetkých poskytovateľov bez ohľadu na právnu formu a rovnaké ako v EÚ.
Hnevá ma, keď majú „znalci“ v zuboch súkromných poskytovateľov, ktorí robia to isté a tak isto ako štátni, sú rovnako kontrolovaní a ako celok je záchranná zdravotná služba jednou z troch najlepšie fungujúcich súčastí zdravotníctva a často nahrádza aj činnosť ambulantných lekárov.
Počet opodstatnených sťažností u najväčších poskytovateľov je na úrovni 1 na 150-tisíc ošetrení akútnych vystresovaných pacientov a príbuzných za rok. Reforma bola po 24 rokoch potrebná, ale aj bez nej bola naša záchranná zdravotná služba porovnateľná s akoukoľvek na svete. Viem čo hovorím, lebo som 19 rokov hlavný rozhodcom medzinárodnej záchranárskej súťaže, na ktorej sa zúčastňuje viac ako 100 posádok z Európy ale aj USA, Kanady, Japonska, Turecka a tak vieme objektívne porovnávať.
Vzdelávanie našich záchranárov beží na univerzitnej úrovni od roku 2004, pred 10 rokmi začali podľa viac menej nášho vzoru vzdelávať záchranárov v Rakúsku a je to porovnateľné so vzdelávaním v USA, Británii. Závidí nám Nemecko a mnohé iné krajiny.
Môžeme si myslieť, že počty bodov pre jednotlivých žiadateľov diskrétne rozdelí 5 „našich“ ľudí v uzavretej miestnosti a výberová komisia to len administratívne spracuje. Na druhej strane od prvých tendrov v 2004 bolo 9 vlád a parlamentov (Dzurinda, Fico, Radičová, Pellegrini, Matovič, Heger, Ódor) a napriek búrkam pri licenciách á 4 až 6 rokov nikto nič nezmenil.
Vždy po výberovom konaní budú spokojní aj nespokojní, ale vďaka pravidlám záchranka doteraz vždy fungovala, napriek tomu, že mnohí záchranári už viackrát zmenili logo firmy na uniforme. Ja som zmenil uniformu už trikrát a stále robím to isté, v rovnakých autách, s rovnakými prístrojmi a liekmi. Takže politici nech sa aktivizujú, každý z nás každé 4 roky verí aj neverí, ale médiá by mohli písať s trochu väčšou informovanosťou. Bez opakovania bludov z úst koaličných aj opozičných znalcov-neznalcov. Ja som sklamaný neznalosťou tých, ktorým som doteraz veril.
- autor je lekár záchranár a univerzitný pedagóg
