Občianske združenie Právo na pravdu kritizuje tender na záchranky za 1,2 miliardy eur. „Za tieto peniaze by sme mohli postaviť 30 moderných nemocníc. Mohli by sme vyriešiť nedostatok ambulancií pre detských lekárov – pediatrov aj špecialistov, vybudovať chýbajúce ambulancie vo všetkých regiónoch Slovenska či zabezpečiť bezplatnú zubnú starostlivosť pre všetkých občanov na desať rokov. Mohli sa dramaticky skrátiť lehoty na vyšetrenia aj dostupnosť zdravotníckych služieb. Upozorňujem na to preto, aby sme si uvedomili dôležitosť a dopady nielen na zdravie a životy občanov, ale aj na verejné financie,“ hovorí Zoroslav Kollár.
344 staníc a 7 leteckých záchraniek
Tender podľa Právo na pravdu realizuje v utajení dočasne poverený riaditeľ Záchrannej zdravotnej služby (ZSS).
Liberáli kritizujú tender na vrtuľníkovú záchranku, podľa Gröhlinga je šitý na mieru jedinému poskytovateľovi - VIDEO
Ministerstvo zdravotníctva potichu vyhlásilo túto zákazku na prevádzku záchrannej služby za 1,2 miliardy eur na šesť rokov. Ide o prevádzku 344 staníc a 7 leteckých záchraniek. Nenájdete ho na portáli ÚVO iba na webe ZSS. Ide pritom o väčší objem verejných financií ako súčasná výstavba a rekonštrukcia všetkých nemocníc dohromady.
Licencie končia v auguste 2025
Igor Ryban zo spomínaného združenia, ktorý je odborníkom pre oblasť zdravotníctva, hovorí, že tento mega tender neriadi rezort zdravotníctva, ale podriadené Operačné stredisko ZSS v Bratislave. „Na šesť mesiacov dočasne vymenovaný riaditeľ má bez politickej a odbornej zodpovednosti vybrať víťazov mega kšeftu za 1,2 miliardy eur a občanom nie je dostupné nič, žiadne hodnotiace kritériá,“ kritizuje.
Podľa Rybana neexistuje cenové opatrenie ministerstva zdravotníctva a nie je ani zverejnený zoznam členov výberovej komisie. „Pre občanov neexistuje žiadna garancia, že celý proces bude zákonný a transparentný,“ doplnil s tým, že licencie súčasným poskytovateľom končia v auguste 2025 a to je skutočnosť známa už šesť rokov.
Zdravotníctvo sa za 35 rokov zmenilo na biznis a zdravie sa stalo tovarom, s ročným rozpočtom deväť miliárd eur. Záchrankám mnohokrát zdravotné poisťovne preplácajú kilometrovné desaťnásobne drahšie než bežný taxík. Lekár sa posiela aj tam, kde to zvládnu záchranári. V Česku záchranky zostali štátne a lekár zasahuje len v prípade potreby. Systém je efektívny, bezpečný a šetrí náklady.
Ziskové činnosti vyčlenené zo štátu
Združenie žiada Šaška, aby tender okamžite zrušil. „Ministerstvo musí prevziať plnú kompetenciu a zopakovať ho, tentokrát verejne a celý proces musí byť transparentný, odborný a verejný,“ hovorí Ryban a doplnil, že nie je problém súčasné licencie predĺžiť o šesť či 12 mesiacov, ale oveľa väčším problémom je riskovať 1,2 miliardy eur v systéme, ktorý je nefunkčný, nedôveryhodný, plný zlyhaní, kde pacient ostáva na poslednom mieste.
Zoroslav Kollár zároveň pripomína, že ziskové činnosti zdravotníctva boli v minulosti vyčlenené zo štátu a stali sa zlatou baňou pre pár vyvolených. Zostali najmä stratové a podfinancované časti ako lôžka a ambulancie.
„Štát si musí zanalyzovať, koľko platíme súkromníkom za jediné ziskové činnosti v zdravotníctve ako záchranky, dialýzy, laboratóriá, lekárne, CT, MR či jednodňovú starostlivosť. Porovnať, koľko by ho stálo, keby zabezpečoval tieto služby pre občanov sám. Ich opätovné začlenenie do systému by prinieslo výrazné trvalé úspory, efektívnejšie využitie nemocníc, zdravotníckeho personálu aj infraštruktúry. Bez návratu tejto rovnováhy nebude prevádzka nemocníc dlhodobo udržateľná – a otázka znie, či bez týchto súčastí vôbec vieme garantovať ústavné právo na zdravotnú starostlivosť. Ak to bude výhodné pre pacientov a ešte pri tom ušetríme, tak nech si to zoberie znovu pod seba štát. Ale bez politických trafikantov v manažmentoch,“ uzatvára Zoroslav Kollár.
