Emocionálne, sociálne a psychiatrické problémy u detí a mladistvých majú podľa odborníkov spojitosť s vyššou genetickou náchylnosťou na depresiu v dospelosti, informuje Sciencedaily.com.
K zisteniu dospeli vedci z austrálskej University of Queensland, keď analyzovali genetické dáta viac ako 42-tisíc detí a mladistvých zo siedmich skupín vo Fínsku, Holandsku, Nórsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve.
Výsledky výskumu vyšli v odbornom periodiku JAMA Psychiatry.
Gény pre nespavosť, neurózu či BMI
Podľa Christel Middeldorp z University of Queensland existuje takáto spojitosť aj s vyššou genetickou náchylnosťou na nespavosť, neurózu či s indexom telesnej hmotnosti. „Naopak, účastníci štúdie, ktorí mali vyššie genetické skóre pre úspechy vo vzdelaní a emocionálnu pohodu, mali menej problémov v detstve,“ vysvetlila profesorka.
„Úroveň genetickej náchylnosti človeka sme vypočítali zrátaním počtu rizikových génov, ktoré mal pre konkrétnu poruchu alebo črtu, a potom sme vykonali úpravy na základe úrovne dôležitosti každého génu. Zistili sme, že vzťah bol vo všetkých vekových skupinách väčšinou podobný,“ priblížila výskum Middeldorp. Jeho výsledky podľa nej naznačujú, že existujú spoločné genetické faktory, ktoré po celý život človeka ovplyvňujú rad psychiatrických čŕt.
Polovica detských porúch pretrvá do dospelosti
Približne 50 percent detí a mladistvých s psychiatrickými problémami, ako je napríklad porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), zažíva duševné poruchy aj v dospelosti, uviedla Middeldorp.
Ako tiež povedala, tieto deti tiež čelia riziku stiahnutia sa zo svojich školských komunít a ďalším sociálnym a emocionálnym problémom. Osoby, ktorým hrozí, že budú mať takéto problémy, by mali byť podľa Middeldorp stredobodom pozornosti a cielenej liečby.
