Miestnosťou znie pravidelný strojový zvuk. Nespomaľuje, nezrýchľuje a neutícha. Nesmie. Vychádza z ruksaku, ktorý má pri nohách 23-ročný Dávid Demočko. Ten zvuk ho sprevádza už niekoľko mesiacov non-stop každú sekundu dňa.
„Dá sa na to zvyknúť,“ hovorí, ale ako dodáva, zvykol si ešte skôr, ako vyšiel z nemocnice. Nesťažuje sa. „To srdce mi zachránilo život.“
Zdrojom zvuku je totiž riadiaca jednotka umelého srdca, prístroja, ktorý v Dávidovej hrudi nahradil jeho vlastné zlyhávajúce srdce.
Čakanie na transplantáciu
To, že vyšiel z nemocnice, je samo osebe obdivuhodný výkon lekárov a vedcov, ktorí umelé srdce vyvinuli. Ako vysvetľuje primárka oddelenia transplantácie a zlyhávania srdce Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Eva Goncalvesová, pacienti s umelým srdcom obvykle musia čakať na transplantáciu v nemocnici.
A čakanie to môže byť úmorné. Hoci sú pacienti s umelým srdcom na prvých miestach čakateľov na nový orgán, môžu prejsť celé mesiace, kým sa nájde vhodný darca.
Aj Dávid dúfa, že sa čoskoro dočká nového srdca. Jedným dychom však dodáva, že aj umelé srdce mu umožňuje žiť kvalitnejší život ako predtým.
Musí sa však vyrovnať s viacerými obmedzeniami. Berie lieky na riedenie krvi. Šport je vylúčený. Neustále musí mať poruke elektrinu – v interiéri používa kábel, keď sa niekam presúva, riadiacu jednotku napájajú batérie. Tie vydržia asi dve hodiny, potom ich treba vymeniť za nabité. Neustále má poruke aj záložnú jednotku, ak by na aktívnej nastala porucha.
Dvaja už transplantáciu podstúpili, traja čakajú
Ako približuje Eva Goncalvesová, od roku 2017, kedy program náhrady srdca v NÚSCH začal, zoperovali šiestich pacientov. Z nich jeden zomrel, dvaja podstúpili úspešnú transplantáciu srdca, zvyšní traja vrátane Dávida na nový orgán zatiaľ čakajú.
„Bez tohto zákroku by sa ich život rátal na niekoľko hodín alebo dní,“ upozorňuje Goncalvesová.
Hlavná odborníčka pre transplantácie Zuzana Žilinská: S orgánmi sa u nás neobchoduje (rozhovor)
Vrásky na čele lekárom i čakajúcim však robia práve transplantácie. Transplantačný program síce na Slovensku funguje, no napriek tomu je transplantácii málo.
Kým sa teda nenájde vhodný darca, Dávid bude všade chodiť s ruksakom za prítomnosti neustávajúceho zvuku pumpy. „Bolo by dobré, keby si ľudia uvedomili, že darovanie orgánov môže pomôcť ľuďom ako ja,“ uzatvára.
