Najčastejším dôvodom ambulantnej liečby boli afektívne poruchy
V roku 2017 vyšetrili 374-tisíc osôb s diagnostikovanou psychickou chorobou, z toho zhruba 160-tisíc mužov a 214-tisíc žien. Informovalo o tom národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na svojej internetovej stránke.
Najčastejším dôvodom ambulantnej liečby boli afektívne poruchy, predstavovali 30,7 % (210,9 na 10-tis obyvateľov) vyšetrení.
Nasledovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy, ktoré sa týkali 25,6 % osôb (176,3 na 10-tis. obyvateľov). Na organické duševné choroby vrátane symptomatických vyšetrili 18,4 % pacientov.
Viac žien ako mužov
Pri všetkých troch skupinách diagnóz prevažovali ženy (viac ako 60 %). Dominancia mužov je výrazná predovšetkým pri poruchách psychického vývinu a poruche psychiky a správania zapríčinenej užívaním psychoaktívnych látok.
Najvyšší počet pacientov s psychickou poruchou evidovali ambulancie Bratislavského (895,0 na 10-tis.obyvateľov kraja), Banskobystrického (797,5/10-tis.) a Košického kraja (742,6/10-tis.).
Detí s psychickou poruchou je medziročne menej
Psychickú porucha zistili prvýkrát v živote celkovo u 71 274 pacientov (130,9 na 10-tis. obyvateľov). Detí do 14 rokov s poruchou zistenou prvýkrát v živote bolo 5 386 (63,4/10-tis. obyvateľov). Medziročne sa ich počet znížil o 14,7 %, no z dlhodobého hľadiska NCZI eviduje nárast. Pri porovnaní s rokom 2009 vzrástol ich počet o 15,5 %.
Detskí pacienti do 14 rokov boli najčastejšie ambulantne liečení pre prvýkrát diagnostikované poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania, nasledovali poruchy psychického vývinu, neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy a duševná zaostalosť.
Pri poruchách príjmu NCZI od roku 2009 zaznamenalo takmer trojnásobný nárast.
Od roku 2009 sa počet liečených mladistvých zvýšil o 72,1 %
Počet ambulantne liečených 15- až 19-ročných mladistvých sa medziročne mierne zvýšil o 2,9 %, od roku 2009 sa však zvýšil o 72,1 %. V sledovanom roku sa ich liečilo 4 343 (160,9/10-tis. obyvateľov).
Najčastejšie im boli prvýkrát diagnostikované neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (32 %).
Poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania diagnostikovali v 20,5 % a v 13,8 % prípadov to boli afektívne poruchy.
Najvyšší počet pacientov s novozistenou psychickou poruchou po prepočítaní na 10-tis. obyvateľov kraja bol v ambulanciách Žilinského (201,9) a Košického kraja (168,2). Najmenší v ambulanciách Prešovského (89,9) a Trnavského kraja (97,1).
Vyše 43-tisíc hospitalizácií
Pre duševné poruchy a poruchy správania NCZI eviduje 43 009 hospitalizácií (79,1 na 10-tis. obyvateľov), muži tvorili 56,3 %.
Z celkového počtu hospitalizácií bolo 37 % pacientov prijatých vôbec prvýkrát v živote, pričom ich najvyšší podiel (57 %) bol pri poruchách správania a emotivity so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania.
Duševnými chorobami vyžadujúcimi častú hospitalizáciu boli najmä porucha psychiky a správania zapríčinená užitím alkoholu (26,5 % z celkového počtu hospitalizácií), schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (18,5 %), organické duševné poruchy (14,6 %) a afektívne poruchy (14,2 %).
Muži najčastejšie hospitalizovaní kvôli alkoholu
Muži boli najčastejšie hospitalizovaní s diagnózou poruchy psychiky a správania zapríčinenou užitím alkoholu, u žien dominovala skupina diagnóz – afektívne poruchy a následne schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi.
Hospitalizácie detí do 14 rokov tvorili 2,8 % zo všetkých hospitalizácií. Počet prijatí u chlapcov bol 1,5-násobne vyšší ako u dievčat.
Najviac prípadov predstavovali poruchy správania a emočné poruchy (49,2 %), nasledovala duševná zaostalosť (17,6 %) a neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (11,2 %).
Menej hospitalizácií detí s psychickou poruchou
Z dlhodobého hľadiska sa počet hospitalizácií detí s psychiatrickou poruchou znížil, oproti roku 2008 o 9 %. Pri porovnávaní pohlavia NCZI zaznamenalo pokles len u chlapcov (o 24,2 %), u dievčat sa počet naopak zvýšil (o 29,9 %).
U mladistvých od 15 do 19 rokov centrum evidovalo 4,5 % hospitalizácií s takmer rovnakým výskytom u oboch pohlaví. Aj v tejto vekovej skupine prevládali poruchy správania a emočné poruchy (19,4 %), duševná zaostalosť (16,8 %) a stresom podmienené a somatoformné poruchy (16,7 %).
Celkový počet hospitalizácií sa medziročne zvýšil o 10,9 %, od roku 2008 vzrástol o 38,5 %.
„Dňa 10. októbra si každoročne pripomíname Svetový deň duševného zdravia. Témou pre rok 2018 je „Mladí ľudia a duševné zdravie v meniacom sa svete“. Hlavným cieľom tohto dňa je zvyšovať povedomie o problémoch duševného zdravia a zvyšovať úsilie na jeho zlepšenie,“ uviedlo NCZI na svojej stránke.
