Systémovým riešením by však podľa poslanca bolo stanovenie nároku pacienta.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín vláda priznáva, že v ambulantnom sektore je málo peňazí. Zhodnotil to v rozprave v druhom čítaní k novele zákona o zdravotnej starostlivosti poslanec OĽaNO a člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo Alan Suchánek.
Ako poznamenal, Európska komisia nedávno hodnotila zdravotníctvo v rámci EÚ.
„A konštatovala, že v Slovenskej republike sa vynakladá na zdravotníctvo menej ako vo väčšine krajín EÚ. V roku 2015 v Slovenskej republike išlo 6,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na zdravotnú starostlivosť, nominálne to bolo 1 538 eur na jedného obyvateľa. Priemer EÚ je 9,9 % HDP, ale nominálne ten rozdiel je ďaleko výraznejší, je takmer dvojnásobný, nominálne je to takmer 2 800 eur na jedného obyvateľa,“ zhrnul.
Zavedenie doplnkových ordinačných hodín podľa Suchánka čiastočne vyrieši problém s nedostatkom vyšetrení u špecialistov. Systémovým riešením by však podľa poslanca bolo stanovenie nároku pacienta.
Zelník: Stanoviť nárok by bolo dobré
Poslanec a predseda výboru Štefan Zelník (SNS) súhlasil vo faktickej poznámke s tým, že zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované.
„Bolo by dobré povedať, na čo pacient má nárok, ale musíme povedať zároveň, že by to prakticky znamenalo zadefinovať to, na čo pacient nárok nemá, pretože pri súčasnej legislatíve má pacient nárok na všetko,“ dodal poslanec.
O novele zákona o zdravotnej starostlivosti poslanci diskutujú v druhom čítaní. Cez pozmeňujúci návrh zavádza takzvané doplnkové ordinačné hodiny.
