Ministerstvo predstavilo koncepciu stratifikácie nemocníc, ktorej cieľom je podľa stránky rezortu do roku 2030 výrazne skvalitniť ústavnú zdravotnú starostlivosť
V súčasnosti existujú medzi nemocnicami veľké rozdiely v kvalite, nový projekt by mal podľa ministerstva zabezpečiť vysokú úroveň starostlivosti vo všetkých nemocniciach.
Ministerstvá zdravotníctva (MZ) a financií spolu so zdravotnými poisťovňami vypracovali štúdiu. Z nej vyplýva, že v súčasnosti sa jednotlivé nemocnice výrazne líšia v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Týka sa to miery úmrtnosti, reoperovanosti a rehospitalizovanosti pacientov.
Kvalita výkonov zdravotnej starostlivosti rastie s ich počtom v rámci zariadenia. Vzťah medzi objemom a kvalitou ZS vyplýva z interného porovnania nemocníc a zahraničného výskumu.
Viac výkonov, viac zručností
Príčinami tohto javu sú rast zručnosti a skúsenosti zdravotníckeho personálu pri vyššom počte výkonov, ako aj dostupnosť doplnkových špecializácií či vhodného vybavenia.
Slovenské nemocnice preto podľa ministerstva po novom dostanú povolenie poskytovať určitú špecializáciu, iba ak dosiahnu predpísaný minimálny počet výkonov.
Zefektívnenie nemocníc môže podľa ministerstva viesť k transformácii až 5 600 lôžok, uvoľneniu priestorových a personálnych kapacít, medicínskych a prevádzkových zdrojov.
Ministerstvo chce zdroje lepšie využiť v ambulantnej starostlivosti, jednodňovej chirurgii, dopravnej službe a najmä v dlhodobej starostlivosti. Práve jej potreba v ďalších rokoch podľa rezortu výrazne porastie pre starnutie obyvateľstva.
Ministerstvo predstavilo hlavné kritériá
MZ v utorok 27. novembra predstavilo odbornej verejnosti hlavné kritériá pre stratifikáciu nemocníc. Informovalo o tom v tlačovej správe.
Všetky kritériá ministerstvo ešte nezverejnilo, bude o nich rokovať nielen s poskytovateľmi, hlavnými odborníkmi na jednotlivé špecializácie, zriaďovateľmi, ale aj so stavovskými zdravotníckymi a pacientskymi organizáciami.
Bezpečnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti v nemocniciach sa podľa MZ bude od roku 2019 posudzovať napríklad aj cez mieru reoperácií a rehospitalizácií.
Nemocnice si vyberú špecializáciu
Súčasná miera reoperácií a rehospitalizácií by mala v horizonte piatich rokov klesnúť v priemere o polovicu, predpokladá MZ. Z pohľadu financovania zdravotnej starostlivosti každá reoperácia spôsobená nižšou kvalitou predchádzajúceho výkonu znamená duplicitne vynaložené peniaze.
Nemocnice si po novom budú môcť vybrať vlastnú vyššiu špecializáciu.
„Nemocnica sa bude môcť rozhodnúť, či dokáže splniť nastavené kritériá a vie zabezpečiť pacientom požadovanú kvalitu napríklad na oddelení gastroenterológie, a to prijatím špecialistu či investíciou do modernejšieho vybavenia a počtom úspešných intervencií. Prípadne si môže nemocnica povedať, že sa sústredí radšej na neurochirurgiu, kde už dobré výsledky má,“ uviedol generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.
Dôležitosť počtu operácií
Kritériom pre posudzovanie kvality zdravotnej starostlivosti v nemocniciach bude aj minimálny počet operácií v danej skupine výkonov za rok.
Podľa medzinárodných štúdií, ale aj dát zo Slovenska, súvisí rastúca miera reoperácií, respektíve aj riziko zbytočných úmrtí, práve s nižším počtom výkonov na oddelení.
Napríklad pri operáciách v oblasti brušnej dutiny by v budúcnosti malo oddelenie ročne operovať minimálne 30 pacientov. Ideálne by však bolo 70 a viac pacientov. Dnes sú oddelenia, ktoré zoperujú za rok napríklad iba dvoch až piatich pacientov, ktorí potrebujú takúto operáciu.
„Ak sa na oddelení robia dve operácie daného typu za rok, zdravotníci nemajú kde nabrať skúsenosti na komplikovanejšie prípady. Tie však nechýbajú lekárom, ktorí pracujú na oddelení, kde sa týchto zákrokov spraví ročne štyridsať,“ uviedla ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská.
Pacienti sa nemusia obávať
Nemocnice dostanú na prípravu na nové kritériá podľa MZ dostatok času. Prvýkrát sa v praxi použijú v roku 2020, pričom ich postupný nábeh potrvá do roku 2021.
V prípade oddelení, ktoré nesplnia po roku 2021 kvalitatívne kritériá, sa táto skutočnosť premietne do zmlúv a úhrad z verejného zdravotného poistenia.
Pacienti sa však podľa rezortu zdravotníctva nemusia obávať, že by ich nemal kto operovať.
„Poisťovne totiž zároveň navýšia zazmluvnený počet operácií tým oddeleniam, ktoré sa nachádzajú v rovnakej spádovej oblasti, majú rovnakú špecializáciu, no navyše splnili nastavené kritériá kvality a bezpečnosti liečby,“ vysvetlila úlohu poisťovní prezidentka Asociácie zdravotných poisťovní SR Katarína Kafková.
Zároveň dodala, že zachovanie dostupnosti je popri kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti jedným z kľúčových kritérií pripravovaných zmien.
Lepšie podmienky pri doliečovaní
Z pohľadu pacientov by sa mali po spustení projektu stratifikácie zlepšiť aj podmienky na doliečovanie a následnú zdravotnú starostlivosť, teda dlhodobú starostlivosť.
Hneď, ako to pacientov zdravotný stav umožní, prevezú ho do nemocnice v blízkosti jeho bydliska, kde bude doliečovaný na špecializovaných lôžkach určených výhradne na následnú starostlivosť.
„Starostlivosť o dlhodobo chorých patrí medzi naše priority, preto v budúcnosti počítame s nárastom počtu doliečovacích lôžok,“ dodáva A. Kalavská.
Pacienti po vážnejších operáciách často potrebujú na doliečenie týždne, ktoré im však nemocnica na akútnych lôžkach nemôže z kapacitných dôvodov zabezpečiť.
Takíto pacienti sú potom prepúšťaní do domácej starostlivosti, kde MZ chce podporiť domácu ošetrovateľskú starostlivosť. Následná starostlivosť tak nebude iba na rodinných príslušníkoch, čo sa v mnohých prípadoch stáva.
Práve reprofilizácia lôžok na oddeleniach, ktoré nesplnia kvalitatívne kritériá, na lôžka doliečovacie, je príležitosťou, ako môžu nemocnice využiť svoje uvoľnené kapacity v prospech pacienta. Vyrieši sa tak problém nedostatku doliečovacích lôžok, ktorý už dnes pociťujeme.
Pacient bude v nemocnici kratšie
Cieľom stratifikácie podľa MZ je, aby bol pacient liečený na miestach, kde mu dokážu poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, aby v nemocnici strávil menej času a po operácii sa bude doliečovať bližšie k svojmu bydlisku na reprofilizovaných lôžkach doliečovacej a následnej starostlivosti.
Kritériá pre stratifikáciu vypracovala odborná pracovná skupina zložená zo zástupcov MZ SR, Úradu vlády SR, zdravotných poisťovní Dôvera, Union a Všeobecnej zdravotnej poisťovne a expertov z medzinárodnej poradenskej spoločnosti The Boston Consulting Group.
Odborná verejnosť plány víta
Svet zdravia: Slovensko má príliš vysoký počet akútnych lôžok
Podľa hovorcu siete nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare Tomáša Kráľa má Slovensko príliš vysoký počet akútnych lôžok a, naopak, nedostatok tých chronických. Navyše sa výrazne mení celonárodná demografia a vývoj chorobnosti.
„Za hlavný imperatív tejto reštrukturalizácie lôžkového fondu a medicínskych výkonov považujeme kritickú personálnu situáciu na trhu. Uvedomujeme si, že tieto trendy musíme zohľadniť pri reprofilizácii našich nemocníc. Veľmi preto vítame, že túto iniciatívu konečne riadi štát za aktívnej účasti zdravotných poisťovní. Samozrejme, Svet zdravia ako súčasť Asociácie nemocníc Slovenska, participuje na diskusiách na túto dôležitú tému,“ uviedol Kráľ
Stratifikácia ako príležitosť na reprofilizáciu
Tomáš Kráľ upozornil na nemocnicu v Partizánskom, kde sa na začiatku uplynulého leta rozhodli neusilovať sa o niečo, čo sa zachrániť nedalo.
„Keď ministerstvo zdravotníctva nezaradilo nemocnicu do siete urgentných príjmov a traja chirurgovia dali výpoveď, vedenie nemocnice to poňalo to ako príležitosť v čase. V regióne sa totiž zvýšil dopyt po chronických lôžkach a tak sa začala nemocnica reprofilizovať,“ uviedol.
Chirurgické oddelenie potom prešlo do jednodňového režimu a jeho lôžka sa presunuli medzi internistických a dlhodobo chorých pacientov.
Dnes nemocnica uskutoční o 40 hospitalizácii mesačne viac ako predtým. Svoju spádovosť pre chronických pacientov rozšírila na dvojnásobok, teda na 100-tisíc ľudí. Tento prípad ukazuje cestu, akou by sa proces stratifikácie nemocničnej siete mal uberať.
„Stratifikáciu nemocníc vnímame ako príležitosť nájsť každej nemocnici tú najlepšiu perspektívu pre svoj ďalší rozvoj, zhodnotil Kráľ. Určite podľa neho nemá ísť o zatváranie nemocníc.
HPI: Hustá sieť nemocníc nezodpovedá požiadavkám doby
„Zmena trendov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti vedie k potrebe zmene v štruktúre poskytovateľov. Kým za socializmu sme ležali v nemocnici v priemere 14 dní, dnes je to polovica. Viac starostlivosti sa poskytuje ambulantnou formou alebo v domácom prostredí, rozvíja sa telemedicína,“ uviedol výkonný riaditeľ Health Policy Institute (HPI) Tomáš Szalay.
Podľa neho hustá sieť akútnych nemocníc nezodpovedá požiadavkám doby.
Zmenu v sieti nemocníc vníma ako nevyhnutnú, hovorí sa o nej už 20 rokov. „Problém je, že zväčša sa len hovorí, keďže medzi slovami a činmi stoja politické náklady takejto zmeny,“ vysvetlil.
HPI víta aktivity Inštitútu zdravotnej politiky v téme stratifikácie nemocníc, je to pokus urobiť zmenu v sieti napriek spomenutým politickým rizikám.
S analytikmi IZP o tom opakovane diskutovali. Zhodli sa, že dobre odkomunikovaná a transparentná metodika znižuje riziká.
INEKO: Dochádzanie je lepšie ako nekvalitná zdravotná starostlivosť
Stratifikáciu lôžkových oddelení podporuje aj Inštitú pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.
Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov a ďalšie sociálno-zdravotné zariadenia predstavujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického, ako aj demografického hľadiska, uviedol analytik INEKO Dušan Zachar.
„Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál,“ vysvetlil Zachar.
Najväčšou brzdou stratifikácie je podľa neho populizmus a rôzne politicko-lobistické tlaky rôznych záujmových zoskupení.
Ak nebude napredovať postupná riadená a chcená reorganizácia nemocníc, bude sa presadzovať živelne, čo môže spôsobovať nechcené disproporcie a vážne problémy v kvalite a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom.
INESS: Prebujnelá sieť nemocníc zbytočne míňa zdroje
Podľa inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) ostala prebujnelá sieť nemocníc na Slovensku z čias, keď doprava bola problematická, medicínska špecializácia oveľa menšia ako dnes a odpoveď režimu na všetko bola v podobe viac betónu a tehál.
INESS tvrdí, že zdravotníctvo zaťažuje široká sieť dvomi spôsobmi – zdroje minuté na ich prevádzku chýbajú inde a zároveň nízky počet vykonávaných lekárskych výkonov znižuje kvalitu (a zvyšuje riziko) pre pacienta a takisto atraktivitu zariadenia ako potenciálneho zamestnávateľa pre lekárov a ďalších zamestnancov.
„Časť súkromných nemocníc už vlastnú mini-stratifikáciu začala. Obávam sa však, že to bude veľmi ťažký proces, najmä kvôli odporu na regionálnej úrovni, ktorého sme boli v minulosti už viackrát svedkami,“ uviedol analytik INESS Martin Vlachynský
Ministerstvo spolu s ďalšími hráčmi v sektore bude podľa Vlachynského musieť voličom zrozumiteľne vysvetliť, že blízka nemocnica sa automaticky nerovná dobrá nemocnica.
Ak nebude riadená, príde živelná
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko vysvetlil stratifikáciu ako rozdelenie nemocníc, z ktorého vyplýva, kto čo môže robiť a kto čo nemôže. Asociácia nepodporuje zánik nemocníc a vníma, že je stratifikácia potrebná a súvisí s kvalitnou zdravotnou starostlivosťou.
Podla ANS je dôležitejšia bezpečnosť a kvalita výkonov v nemocnici než len blízkosť k pacientovi.
Petko uviedol, že je nereálne, aby situáciu vyriešil samotný trh. Upozornil, že ide už o tretiu stratifikáciu. Ak ale nebude úspešná, v roku 2019 sa stane živelnou.
