Bez slúchadiel do uší si mnohí z nás nevedia predstaviť svoj deň. Používame ich na ceste do práce, pri venčení psa, doma, na prechádzke, v autobuse. Zvykli sme si, že hudba a podcasty nás sprevádzajú na každom kroku.
Čo na to ale naše uši? Napriek tomu, že slúchadlá považujeme za praktických pomocníkov, ich nesprávne používanie môže predstavovať závažné zdravotné riziká.
Môžeme počúvaním hudby na vysokej hlasitosti postupne prísť o sluch? Aké zdravotné problémy nám môže spôsobiť zanedbanie ich čistenia? A existujú bezpečnejšie alternatívy? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá prof. MUDr. Milan Profant, CSc., prednosta I. otorinolaryngologickej kliniky LF UK a UNB.
Aké zdravotné riziká predstavujú slúchadlá do uší? Môže ich používanie viesť k závažnejším problémom, ako sú zápal stredného ucha alebo strata sluchu?
Je to komplexnejší problém. Pri technológiách slúchadiel, ktoré sa vkladajú priamo do zvukovodu, dochádza k zvýšeniu intenzity zvuku a akustického tlaku. To môže spôsobiť problémy, podobne, ako keď niekto dlhodobo pracuje v hlučnom prostredí.
Ak je zvuk nadmerne hlasný a ak je človek vystavený takémuto hluku dlhodobo bez prestávok, môže to viesť k dočasnému oslabeniu sluchu alebo dokonca k trvalému poškodeniu.
Aká hlasitosť je pri počúvaní cez slúchadlá považovaná za bezpečnú a čo sa deje s našimi ušami, keď pravidelne počúvame hudbu na vysokej hlasitosti?
Hlasitosť nad 85 decibelov už predstavuje riziko, no niektoré slúchadlá dosahujú oveľa vyššie úrovne. Dôležitá však nie je len intenzita zvuku, ale aj dĺžka expozície a prestávky medzi počúvaním.
V priemyselnom prostredí sú napríklad prestávky povinné, ale pri používaní slúchadiel si to väčšina ľudí neuvedomuje. Dlhodobé vystavenie hlasnému zvuku môže viesť aj k nepríjemným príznakom, ako je hučanie alebo pískanie v ušiach. To ovplyvňuje nielen samotný sluchový orgán, ale aj centrálny nervový systém, čo môže mať ďalšie negatívne následky.
Ako konkrétne nám môže poškodiť vkladanie slúchadla do zvukovodu?
Používanie slúchadiel môže byť problémom aj z hygienického hľadiska. Ak sa slúchadlá nedostatočne čistia, môže dôjsť k bakteriálnej infekcii a zápalu vonkajšieho zvukovodu. Ak si uši vyčistíte uterákom, ktoré používalo celé kúpalisko, môžete si tam preniesť bakteriálnu infekciu a vyvolať zápal vonkajšieho sluchovodu.
Navyše, slúchadlá blokujú ventiláciu zvukovodu, čo zhoršuje jeho samočistiacu schopnosť a zvyšuje riziko infekcií. Ďalším problémom je dlhodobý tlak slúchadiel na vchod do zvukovodu, ktorý je tvorený chrupkou. To môže spôsobiť bolesť alebo podráždenie. Niektorí ľudia môžu mať nízku toleranciu na tento tlak, čo im spôsobuje nepohodlie.
Okrem zdravotných rizík existujú aj ďalšie aspekty. Používanie slúchadiel môže znížiť schopnosť vnímať okolie, čo je obzvlášť nebezpečné pri šoférovaní. Pravidelné používanie slúchadiel môže viesť k stresu, únave a dokonca k určitej forme závislosti.
Aké kroky treba urobiť, aby sme ochránili svoj sluch?
Všetko, čo som spomenul, sa dá nejakým spôsobom riešiť. Sám aktívne pôsobím v rámci časti WHO, ktorá sa zaoberá sluchom. Existuje program WHO s názvom Make Listening Safe, ktorého cieľom je podporiť bezpečné počúvanie. Tento program vznikol na základe dohody medzi výrobcami zariadení a WHO, pričom výrobcovia umožňujú užívateľom kontrolovať hlasitosť svojich zariadení.
Napríklad rodičia môžu prostredníctvom týchto funkcií nastaviť bezpečné limity hlasitosti pre deti, no podobné možnosti majú aj dospelí užívatelia, ktorí môžu racionálne nastaviť úroveň hlasitosti na hodnoty, ktoré nepresahujú škodlivé hranice.
Ide o celosvetový program, do ktorého sú zapojené zdravotnícke organizácie a výrobcovia zariadení s cieľom znížiť riziká spojené s používaním slúchadiel.
Existuje konkrétne časové obmedzenie, napríklad že by slúchadlá nemali byť používané dlhšie ako dve hodiny denne?
Dá sa to definovať aj takto. Hladina hluku by nemala prekročiť približne 85 decibelov a časová expozícia by nemala presiahnuť dve hodiny nepretržite. Pri dlhšom počúvaní treba robiť prestávky na regeneráciu. Ak sú intenzity vyššie, je to ešte dôležitejšie. Pokiaľ však hladiny hluku neprekračujú tieto hodnoty, zvyčajne nepredstavujú vážne riziko.
Myslíte si, že niektoré typy slúchadiel sú lepšie ako iné? Alebo je to v podstate to isté?
Nie je to to isté. Je rozdiel, či slúchadlo zvonku kryje ušnicu, alebo či je vsunuté do zvukovodu. Myslím si, že slúchadlá, ktoré sú zvonku na ušnici, sú bezpečnejšie z hľadiska napríklad prenosu infekcie.
Zvukovodové slúchadlá upchávajú zvukovod a zvyšujú akustický tlak na bubienok, zatiaľ čo vonkajšie slúchadlá nechávajú zvukovod voľný, umožňujú prúdenie vzduchu a znižujú akustický tlak.
Ako často by sme mali slúchadlá čistiť a je vôbec vhodné požičiavať ich iným ľuďom, napríklad kamarátom?
To je podobné, ako keby ste kamarátovi požičali svoj uterák. Slúchadlá sú predmety, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s pokožkou, a preto sa prenos infekcie stáva rizikom.
Čistenie by malo byť pravidelné, riadi sa aj tým, ako často slúchadlá používame, možno povedať raz denne alebo raz týždenne. Stačí ich umyť dezinfekčným roztokom a utrieť.
Väčšina ľudí na čistenie slúchadiel asi ani nepomyslí…
Pravdepodobne nie. Pokožka síce tvorí prirodzenú bariéru proti infekciám, no ak dôjde k malému poraneniu pri nesprávnom zavedení slúchadla, táto bariéra sa môže narušiť. Vtedy vzniká riziko, že infekcia prenikne dovnútra. Preto je dôležité o slúchadlá dbať aj z hygienického hľadiska.
Čo sa deje s našimi ušami, keď pravidelne počúvame hudbu na vysokej hlasitosti alebo veľmi často?
To je problém, ktorý nastáva vo vnútornom uchu. Nemá to nič spoločné s tým, kde sa slúchadlá nachádzajú, pretože tie sú v okolí vonkajšieho zvukovodu a nepostihuje to ani stredné ucho.
Citlivé zmyslové bunky vnútorného ucha sú však ohrozené nadmernou intenzitou zvuku. Veľmi silný výbuch, explózia alebo trvalé vystavenie hluku na úrovni 140 decibelov vedie priamo k poškodeniu. Takéto hodnoty sa používajú pri pokusoch na zvieratách, napríklad pri výskumoch týkajúcich sa sluchu. Ak potrebujeme získať pokusné zviera bez sluchu, týmto spôsobom rýchlo zničíme sluchový orgán.
Dlhodobé počúvanie zvuku s vysokou intenzitou vedie k postupnému úbytku sluchových vláskových buniek, ktorých máme vo vnútornom uchu približne 30-tisíc. Časť týchto zmyslových buniek vekom odumierajú na podklade starnutia sluchového orgánu. Preto je sluch 80-ročného človeka iný ako sluch 20- alebo 30-ročného.
Nadmerný hluk spôsobí ich predčasné odumieranie. Ak si ich budeme chrániť, môžeme si zachovať dobrý sluch aj vo vyššom veku.
Môže sa stať, že po hlučnom koncerte naraz odumrie veľké množstvo týchto buniek a človek už nebude počuť ako predtým?
Áno, pravdepodobne by pri prvom vystavení hluku došlo len k tzv. dočasnému oslabeniu sluchu, ktorý sa po určitom čase vráti na pôvodnú úroveň. Ak sa však taká situácia opakuje, môže dôjsť k trvalému poškodeniu.
Keď sa nachádzate blízko reproduktora, najmä ak je nasmerovaný priamo na vás, akustický tlak môže dosiahnuť 100 až 140 decibelov, čo je dostatočne vysoká hodnota na vážne poškodenie sluchu.
Po takom koncerte môžete odísť s dočasne oslabeným sluchom, kedy zle počujete a ťažko sa orientujete sluchom. Tento jav sa síce môže časom upraviť, ale ak sa vystavovanie hluku opakuje často alebo trvá dlhšie, dočasné oslabenie sa môže zmeniť na trvalé poškodenie.
