Zhodnotiť pôsobenie ministra po jednom roku nie je jednoduché, najmä v takom krízovom rezorte, akým nepochybne zdravotníctvo je, myslí si prezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Igor Moravčík.
„Po počiatočnom optimizme, aj s ohľadom na jeho aktívnu komunikáciu smerom k stavovským organizáciám, som mal pocit, že takáto komunikácia bude pravidelná a intenzívna a podarí sa nám presadzovať myšlienky, ktoré dlhodobo považujeme za dobré a vhodné zaviesť a podporiť v oblasti poskytovania zubnej zdravotnej starostlivosti a dobrého fungovania rezortu ako celku,“ spomína Moravčík.
„Dnes však badáme určitú stagnáciu, akoby neochotu reflektovať na naše snahy o komunikáciu a podnety, ktoré vysielame smerom k rezortu, sú často nevypočuté,“ tvrdí.
Priorita? Nemocnice a VšZP
„Mám pocit, že dnes sú prioritou problémy nemocníc v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, im sa venuje veľká pozornosť a zabúda sa na rovnako dôležité súčastí zdravotnej starostlivosti,“ konštatuje šéf komory zubných lekárov.
Ambulantný sektor sa podľa neho stáva akoby druhoradým, zabúda sa na aspekty poskytovania primárnej zdravotnej starostlivosti, bez ktorej však starostlivosť o zdravie obyvateľstva nemôže efektívne fungovať.
Za pozitívne však podľa neho možno označiť vôľu, snahu, urobiť reformy v zdravotníctve, ktoré sú nevyhnutné na jeho ozdravenie.
„Dôležité je aj to, že sa v rezorte nastavuje systém väčšej transparentnosti nakladania s finančnými prostriedkami a je zjavná snaha o ich efektívne využívanie. O nejakých výrazných zmenách, ktoré by priniesli zásadné zlepšenie fungovanie rezortu, však zatiaľ nemožno hovoriť,“ zhrnul Moravčík.
Bojovať o dofinancovanie zdravotníctva
„Myslím si, že minister by mohol byť razantnejší pri presadzovaní dofinancovania zdravotníctva, ktoré napriek proklamovanej dobrej ekonomickej situácii stále zostáva na chvoste záujmu v rámci finančnej stratégie štátu,“ hovorí Moravčík.
Súčasnému postupu ministerstva rozbehnutím množstva projektov podľa neho chýba logika.
„Namiesto jednoznačnej koncepcie, čo presne chceme dosiahnuť a aké nástroje pre to zvolíme, v rámci rezortu ide akoby o neriadené a rôznobežné aktivity, ktorých cieľ je momentálne pre nás nečitateľný,“ vysvetľuje prezident SKZL.
Tento pohľad je však podľa neho možno spôsobený aj nedostatkom komunikácie so SKZL, keďže stratégia rezortu je Komore komunikovaná v minimálnej miere.
Všetci účastníci systému majú byť rovnocenní
SKZL ministrovi odporúča zachovať si chladnú hlavu, nastaviť rezort na určitú udržateľnú líniu progresívneho vývoja a túto líniu napokon aj udržať.
„Ak sa mu podarí v zdravotníctve nastaviť zmeny efektívne, želám mu, aby sa raz ako užívateľ systému (nik z nás sa tomu nevyhne) mohol s hrdosťou prihlásiť k tomu, že rezort funguje aj vďaka tomu, čo do neho vniesol on,“ vyslovil svoje želanie Moravčík.
Zdravotníctvo podľa neho funguje len vtedy, keď na ňom zúčastnené subjekty bez ohľadu, na ktorom brehu rieky stoja, sú považované za rovnocenných partnerov – každý prvok je podstatný, či už pacient, lekár, poisťovne alebo štát ako správca celého systému.
„Systém nebude fungovať, ak sa pôjde dlhodobo na úkor ktoréhokoľvek z týchto subjektov,“ uzavrel.
