AKTUALIZOVANÉ-Podľa zástupcov komory sestier na Slovensku pribúdajú pacienti, ktorí nemôžu chodiť na ošetrenie či rehabilitáciu do zdravotníckeho zariadenia a potrebujú domácu ošetrovateľskú staroslivosť.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) vyzýva ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smer-SD), aby podporil ošetrovanie pacientov v domácom prostredí.
Podľa zástupcov komory na Slovensku pribúdajú pacienti, ktorí nemôžu chodiť na ošetrenie či rehabilitáciu do zdravotníckeho zariadenia a potrebujú domácu ošetrovateľskú staroslivosť (DOS).
Ako uviedla v utorok na tlačovej konferencii prezidentka SK SaPA Iveta Lazorová, spomínaná starostlivosť je zatiaľ na okraji záujmu zdravotných poisťovní, a tak agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti doslova riešia existenčné problémy.
„Je najvyšší čas, aby sme urobili radikálne zmeny v ponímaní akútnej a dlhodobej, chronickej starostlivosti. Musíme vedieť oddeliť tieto formy starostlivosti tak, aby každý z týchto segmentov bol správne nastavený pre potreby našich pacientov. Pre štát je vysoko neefektívne, aby pacient bol doliečovaný v nemocnici niekoľko týždňov, keď systém zdravotnej starostlivosti poskytuje aj efektívnu ošetrovateľskú starostlivosť,“ uviedla Lazorová.
Slovensko bude potrebovať čoraz viac zariadení dlhodobej zdravotnej starostlivosti
Prezidentka tiež zdôrazňuje, že nemocnice sú určené na akútne riešenie zdravotných problémov pacientov, ale na dlhodobé liečenie pacientov sú agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, liečebne dlhodobo chorých, domy ošetrovateľskej starostlivosti, hospicové zariadenia a zariadenia pre paliatívnu starostlivosť, centrá integrovanej starostlivosti, či zariadenia sociálnych služieb.
Lazorová je presvedčená, že Slovensko bude potrebovať v krátkom čase čoraz viac zariadení dlhodobej zdravotnej starostlivosti, pretože populácia starne, ľudia sú čoraz viac chorľaví a bude väčší tlak na to, aby boli pacienti čo najkratšie v nemocniciach.
Nedostatočné limity zo strany VšZP
Podľa členky Rady SK SaPA a podpredsedníčky Sekcie sestier pracujúcich v ADOS Terezy Lengyelovej je potrebné okamžite odstrániť bodovanie na zamestnancov, ktoré robí Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP).
„Táto požiadavka je nad rámec zákona, keďže ju neuvádza žiadny zákon, vestník, ani vyhláška ministerstva zdravotníctva, pričom v žiadnom inom zdravotníckom zariadení na Slovensku, ani v zahraničí obvodní ani odborní lekári, či nemocnice nebodujú na zamestnancov, ako to jedine od agentúr ADOS vyžaduje VšZP,“ vysvetlila Lengyelová.
Podpredsedníčka upozornila aj na nedostatočné limity zo strany VšZP, v ktorých chýba presná špecifikácia, ktorí pacienti a ktoré výkony boli zaplatené, a ktoré zaplatené neboli.
„Revízni pracovníci pri následných kontrolách kontrolujú všetky výkony ktoré sme vykázali. Ako môžeme my, ADOS, pracovníkom VŠZP pri kontrolách dokázať, že kontrolujú niečo, čo sme uhradené nemali?“ pýta sa Lengyelová, ktorá požaduje vrátiť bodové zvýhodnenia za ošetrovanie pacientov čiastočne, alebo úplne imobilných, psychiatrických pacientov, a naopak zrušiť obmedzovanie rozsahu pri ošetrovaní pacientov s dekubitmi, vredmi predkolenia a inými ranami čo do počtu aj veľkosti rán.
MZ by malo zmeniť koncepciu a financovanie ADOS na Slovensku
Predseda Sekcie sestier pracujúcich v ADOS Jaroslav Straka upozorňuje na skutočnosť, že problematika nadlimitných výkonov za posledné roky, ale hlavne za roky 2015 a 2016, má rastúci charakter.
Napriek tomu, že niektorí poskytovatelia ADOS zaznamenali takmer o 50 % viac výkonov, VšZP napriek písomným žiadostiam zo strany ADOS v roku 2016 vôbec neupravila výšku mesačných limitov so zdôvodnením, že na to nie je dostatok disponibilných prostriedkov.
„Opakovane žiadame vrátenie bodového systému výkonov ADOS, nie ceny za výkon. Ostatní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti majú bodový systém, ako to určuje zákonná norma: katalóg-zoznam zdravotných výkonov, pretože súčasné ceny výkonov sú výrazne pre nás poddimenzované, ako napríklad podanie infúzie v domácom prostredí za jednu hodinu 6,67 eura (návšteva, podanie),“ uviedol Straka.
Podľa neho by rezort zdravotníctva mal pristúpiť v čo najkratšom čase k zmene koncepcie a financovaniu ADOS na Slovensku. Dôvodom sú veľmi nízke tržby poskytovateľov za poskytnutú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, jej nákladovosť nedosahuje ani 0,2 % z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. ADOS je najnižšie financovaný segment zdravotnej starostlivosti, čo pre viacerých poskytovateľov znamená problém vôbec ďalej túto starostlivosť prevádzkovať.
VšZP si váži prácu agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti
Ako reagovala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Petra Balážová, zdravotná poisťovňa si váži prácu agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré majú v systéme zdravotnej starostlivosti na Slovensku nezameniteľné postavenie.
„VšZP má záujem aktívne participovať na riešeniach týkajúcich sa rozvoja a ďalšieho financovania ADOS. VšZP je súčasťou pracovnej skupiny, ktorú zriadilo MZ SR s cieľom pripraviť dobre fungujúci systém domáceho ošetrovateľstva, ktorý by minimalizoval nevyhnutný pobyt pacienta v nemocnici a plnohodnotne zabezpečil jeho ďalšiu liečbu v domácom prostredí,“ poznamenala.
Všeobecná zdravotná má zmluvy s ADOS platné do 30.júna 2017, s tým, že v aktuálnych dodatkoch k zmluvám im navrhla predĺženie zmlúv do 31.decembra 2017 a cenových podmienok do 30.septembra 2017. „Napriek ozdravnému plánu a úsporným opatreniam VšZP v tomto roku neplánuje znižovanie platieb a objemov pre tento segment,“ dodala Balážová.
VšZP sa v zmluvách s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti môže zaviazať len k takým úhradám, ktoré sú kryté finančnými zdrojmi. „V tomto slova zmysle s poskytovateľmi pravidelne rokuje a dohoduje si finančný objem. Súčasťou zmlúv sú aj pravidlá uznávania výkonov, ak je zdravotná starostlivosť vykázaná v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami, VšZP ju uhradí,“ uzavrela Balážová.
