Ak by sme si mali vybrať, ktoré zdravotnícke povolanie sa za 30 rokov zmenilo najviac, asi by sme povedali: sestry. Už len vizuálne – do začiatku 90. rokov sme ich vídali v jednotných uniformách.
Na belasých dlhých košeliach nosili biele zástery s typickými skríženými popruhmi na chrbte. Na hlave sa skvel biely trojuholníkový čepiec. Rovnošata vychádzala z odevov rádových sestier, ktoré sa v histórii starali o chorých.
O tom, aké to bolo pohodlné a praktické, môžeme diskutovať. Asi to však nebolo bohviečo, keďže táto uniforma išla na smetisko dejín veľmi rýchlo. No to nebola ani najväčšia, ani najdôležitejšia zmena, ktorá v ošetrovateľstve nastala.
Ekonomika bolela
„Zdravotníci privítali zmenu zriadenia po nežnej revolúcii s rovnakou eufóriou a nadšením, ako väčšina obyvateľov Slovenska. Ibaže celospoločenské zmeny, ktoré nastali po nežnej revolúcii sa v zdravotníctve začali prejavovať iba veľmi pomaly a boli pre nás dosť bolestivé,“ hovorí prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová.
Medzi prvé zmeny patrili podľa nej tie ekonomické. Zmenilo sa vlastníctvo zdravotníckych zariadení, vznikli zdravotné poisťovne. Zjavila sa možnosť pracovať na licencie, teda otvorenie živností. Začali vznikať agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, kde pracujú sestry samostatne.
Slovenské zdravotníctvo ani v tomto roku nejaví známky uzdravenia, hovoria sestry
„Menil sa systém práce, skracovali sa časy pobytu pacientov v nemocnici. Do hry vstupovalo silným podielom aj financovanie a úhrady za výkony v zdravotníctve, čo nikto doteraz nepoznal a nemusel riešiť,“ vymenúva Lazorová.
„Pokým v socialistickom zdravotníctve sme nemuseli vôbec riešiť otázku financovania našej práce, našich výkonov, privatizáciou sa dostala táto oblasť do popredia, na čo sme neboli pripravení,“ dodáva.
Zo stredných škôl na univerzity
V oblasti vzdelávania sa zmeny dotkli najviac práve sestier a pôrodných asistentiek. „Nastalo akési prechodné obdobie, kedy si sestry a pôrodné asistentky dopĺňali vzdelanie vo vyššom odbornom vzdelávaní, aby sme mohli začať pracovať novou metódou v ošetrovateľstve,“ pripomína prezidentka komory sestier.
Vyčlenila sa kategória zdravotníkov, ktorí mali byť sestrám nápomocní pri procese ošetrovania pacientov, zdravotnícki asistenti a sanitári. Sestry sa postupne prestali vzdelávať na stredných školách. Od roku 2002 nadobúdajú vzdelanie na vysokých školách. Povinné sa stalo pre zdravotníkov aj celoživotné vzdelávanie, čo niektorí prijali s nevôľou.
„Dovtedy nepoznaný pojem „zodpovednosť“ sa nás začal osobne dotýkať. Kolektívna vina zo socializmu bola nahradená osobnou zodpovednosťou,“ uvádza Lazorová ďalšiu zmenu.
Ustanovil sa etický kódex zdravotníckeho pracovníka v zákone. Zadefinovali sa práva pacienta. Postupne sa tzv. reformnými zákonmi zmenil celý systém fungovania zdravotníctva. „Z verejnej služby sa stalo skôr trhové odvetvie, ktoré ale na tieto zmeny nebolo pripravené,“ konštatuje prezidentka SKSaPA.
Exodus sestier
Meniacimi sa procesmi sa menili aj vzťahy v zdravotníctve. „Dnes sestry, lekári a iní zdravotnícki pracovníci hovoria o zhoršení vzťahov v zdravotníckych tímoch, čo je tiež jeden z dôsledkov nepripravenosti na zmeny,“ hovorí.
Sieť nemocníc a zamestnanosť vo vtedajšom Československu neodrážali skutočnú potrebu či realitu. Sieť bola príliš hustá a povinné zamestnanie aj do nemocníc prinášalo zbytočné funkcie a činnosti.
V porevolučnom období sa začalo hovoriť o zatváraní nemocníc či prepúšťaní. „Neboli zabezpečené základné istoty – istota zamestnania a príjmov, pričom sa nám začali ponúkať nové možnosti v zahraničí. Či už ako sestry v nemocniciach, alebo ako opatrovateľky v domácnostiach v krajinách na západe. Vstupom do EÚ sa tieto možnosti pre nás naplno ponúkali a odchody sestier nadobudli veľké rozmery,“ približuje Lazorová.
Vážime si sestry?
Výsledkom bol narastajúci nedostatok sestier na Slovensku. Nízke mzdy odrádzali. „Sestry u nás sa snažili zabezpečiť lepšie príjmy rôznymi aktivitami, protestami, petíciami, no postupne nadobúdali presvedčenie, že si ich u nás nikto neváži,“ spomína Lazorová.
Keď si napokon horko-ťažko v roku 2011 vybojovali zákon o odmeňovaní, podrazili ich lekári. Slovenská lekárska komora iniciovala podanie na Ústavný súd, ktorý zákon napokon zrušil.
No ani predtým to nebola selanka. „Zamestnávatelia hľadali možnosti, ako obísť tento zákon. Preraďovali sestry na administratívne pracovníčky, či opatrovateľky. Mnoho sestier v tomto období odišlo zo Slovenska, lebo cítili veľkú frustráciu, či krivdu,“ približuje prezidentka komory sestier.
V niektorých hlavách pokrok nenastal
Uplynulo 30 rokov, no sestry musia neustále bojovať za rovnoprávne postavenie moderného ošetrovateľstva k medicíne.
„Neustále musíme vysvetľovať, čo je ošetrovateľstvo a aká je jeho úloha v zdravotnej starostlivosti. Niektorí lekári sa iba ťažko zmierujú so zmenami, že sestry a pôrodné asistentky už nie sú ich podriadené, ale partneri v starostlivosti o pacientov, že so zvyšovaním vzdelania požadujú aj navýšenie kompetencií,“ poznamenáva Lazorová.
Ani Pellegriniho vláda nevyriešila problémy sestier, hovorí poslankyňa Červeňáková
Menia sa však aj pacienti a ich potreby a očakávania. „Z pasívnych prijímateľov dnes máme aktívnych, často veľmi dobre informovaných a asertívnych pacientov, ktorí očakávajú nielen kvalitu, ale aj postavenie partnerov. Na to nie sme všetci ešte ani dnes nastavení,“ priznáva Iveta Lazorová.
„Myslíme si, že sme sa posunuli dopredu a snažíme sa aplikovať celosvetové trendy do ošetrovateľskej praxe, ale ide to pomaly a veľmi ťažko aj vďaka tomu, že nemáme dostatočnú podporu verejnej správy, štátnej správy a politikov,“ dodáva.
Pre komoru sestier je dôležité, aby sa sestry dostali nielen na každú pozíciu riadenia zdravotníctva, ale aj mali zastúpenie v politike. „Iba tak budeme môcť ovplyvňovať zdravotníctvo a dosiahneme lepšiu angažovanosť v rozhodovaní. Samozrejme, potrebujeme využiť aj vzdelanostný potenciál sestier, lepšie manažovanie ošetrovateľstva a samozrejme vybudovať funkčné ošetrovateľské tímy,“ uzatvára prezidentka SKSaPA.
