Podľa šéfky odborového združenia Moniky Kaveckej Kolektívna zmluva vyššieho stupňa nezohľadňuje požiadavky sestier.
Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) nie je spokojné s Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa (KZVS), nereflektuje totiž na požiadavky sestier.
„Je nám veľmi ľúto, že Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb na rokovaniach naše požiadavky nepodporoval. Naše požiadavky smerovali k tomu, aby sa zlepšili podmienky pre sestry tak, aby bola zabezpečená vyššia kvalita zdravotnej starostlivosti,“ uviedla pre agentúru SITA predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká.
Ako sa uvádza v jej stanovisku, príkladom je navýšenie dovolenky o jeden týždeň nad rámec Zákonníka práce pre všetkých zdravotníckych pracovníkov, vzhľadom na náročnosť práce. „Ale ani táto požiadavka nám bohužiaľ nebola odobrená,“ poznamenala Kavecká.
Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZzaSS), Lekárske odborové združenie a OZSaPA sa dohodli 8. júna, pričom kolektívna zmluva je účinná od 1. júna tohto roka do 31. decembra 2017.
„KZVS dohodnutá po náročných, no korektných rokovaniach, v kontexte pretrvávajúcej potreby dofinancovania zdravotníctva, garantuje od 1. júna tohto roka základnú zložku mzdy nezdravotníckym zamestnancom, ktorá je najmenej o dve percentá vyššia, ako je minimálny mzdový nárok vyplývajúci z ustanovení Zákonníka práce, ako aj ďalšie úpravy v prospech zamestnancov nemocníc,“ uviedol riaditeľ kancelárie ANS Miroslav Valaštík.
Aj lekárske odbory podporovali sestry
Lekárske odborové združenie sa podľa svojho predsedu Petra Visolajského sústredilo v kolektívnej zmluve na zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti, a to zlepšovaním vzdelávania lekárov aj v neštátnych zariadeniach.
„Dohodli sme sa na jasných časových pravidlách pre dosahovanie adekvátneho vzdelania lekárov a tiež na tom, že nemocnice umožnia získať svojim lekárom zvýšenie kvalifikácie bez prieťahov. Podarilo sa nám presadiť túto vec do kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,“ vysvetlil Visolajský.
Predseda LOZ upozornil, že nežiadali navyšovanie platov. „Avšak mrzí nás, že boli úplne zamietnuté všetky požiadavky na lepšie ohodnotenie sestier, a to nie len zo strany asociácie nemocníc, ale prekvapivo i zo strany SOZzaSS,“ dodal Visolajský.
LOZ podľa neho podporovalo a podporuje požiadavky sestier na zvýšenie miezd. „Je pre nás nepochopiteľné, prečo Slovenský odborový zväz zdravotníkov blokoval akékoľvek požiadavky na lepšie ohodnotenie sestier,“ uviedol Visolajský.
Szalay: Sústredili sme sa na nezdravotníckych pracovníkov
Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay pripomenul, že o obsahu kolektívnej zmluvy s ANS rokovali od augusta 2014. Ako dodal, od januára tohto roka majú zdravotnícki pracovníci výšku svojej mzdy garantovanú zákonom, preto sa v kolektívnej zmluve sústredili na mzdy nezdravotníckych zamestnancov.
„Vzhľadom na nevyvážené zmluvné vzťahy nemocníc so zdravotnými poisťovňami, na nepretržite prebiehajúce rokovania s nimi o dodatkoch k zmluvám vždy len na veľmi krátke obdobie, na neustále prebiehajúce rokovania s novým vedením Ministerstva zdravotníctva SR o nutnosti dofinancovania rezortu v roku 2016, podpísanie KZVS možno považovať za úspech,“ zhodnotil Szalay.
Pozitívom podľa neho je okrem iného dohodnutá vyššia tvorba sociálneho fondu na úrovni jedného percenta, čím už od júna príde do fondu viac financií v prospech zamestnancov.
Zamestnávatelia tiež umožnia zdravotníckym pracovníkom pri kreditovom vzdelávaní čerpať ďalšie tri dni pracovného voľna s náhradou mzdy nad rámec ustanovení Zákonníka práce.
„Odchodné sa vyplatí zamestnancovi v navýšenej forme o jeden mesiac oproti Zákonníku práce už od júna 2016. Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie pre zamestnancov, ktorých práca je zaradené do 3. a 4. rizikovej kategórie, je dohodnutý vo výške 2,5 % z objemu zúčtovaných miezd týchto zamestnancov,“ doplnil Szalay.
Podľa predsedu SOZzaSS ani v ich prípade neboli požiadavky splnené v takom rozsahu, ako si predstavovali. KZVS však vnímajú ako hranicu, kedy dohodnuté benefity pre zamestnancov neohrozia ich pracovné miesta a nespôsobia platobnú neschopnosť zamestnávateľov.
