Koronavírus vystriedala „druhá vlna“ tlaku na psychiku ľudí a stabilitu národa, hovorí psychológ Marek Madro, programový riaditeľ linky dôvery IPčko.
Analytička zdravotníctva Lucia Grajcarová: Na vyšetrenie u psychiatra pacient v priemere čaká sedem týždňov
O pomoc počas najvypuklejších mesiacov pandémie požiadalo trikrát viac ľudí ako zvyčajne. Situácia sa však nevrátila do „normálu“ ani po uvoľnení opatrení. Strach z nákazy vystriedala úzkosť z ekonomickej krízy a jej dopadov na naše životy.
Koľko ľudí sa od februára do mája obrátilo na Krízovú linku pomoci? Máte k tomu nejaké štatistiky? Bolo ich viac alebo menej ako inokedy?
Od prvého potvrdeného prípadu COVID-19 na Slovensku stúpol počet kontaktov na našich linkách dôvery trojnásobne, v niektorých závažných témach, akou je napríklad domáce násilie, sme zaznamenali až päťnásobný počet kontaktov, podobne pri myšlienkach na samovraždu. Celkovo evidujeme 15-tisíc prosieb o pomoc u ľudí všetkých vekových kategórii.
Klesol po uvoľnení opatrení zvýšený záujem o poradenstvo? Alebo naopak, stále pretrváva?
S nástupom uvoľňovaní bezpečnostných opatrení sme zaznamenali mierny pokles kontaktov, v porovnaní s peakom pandémie COVID-19, ale stále je to zhruba dvojnásobný počet kontaktov, ako sme mali v týchto mesiacoch v roku 2019. Za posledné dva týždne ale znova vnímame zvýšený počet prosieb o pomoc a podporu. Predpokladáme, že je to spôsobené ekonomickými dopadmi krízy na rodiny.
S akými problémami sa na vás ľudia najčastejšie obracali počas pandemickej vlny? Čo ich najviac trápilo?
Takmer všetky kontakty sa počas pandémie týkali pocitov úzkosti, strachu a obáv z koronavírusu. Problémy ľudí však vplyvom situácie nezmizli, práve naopak, mnohé problémy a ťažkosti sa znásobili. Medzi dominantné témy rozhovorov patrili – domáce násilie, suicidálne myšlienky a tendencie, pocit samoty, zhoršenie prejavov psychických porúch v dôsledku znemožnenia spolupráce s psychológmi, psychiatrami a terapeutmi, depresie, úzkosť. Kontaktovali nás aj repatrianti v štátnych karanténach. Stúplo sebapoškodzovanie, obava a strach z nákazy seba a blízkych či finančné a existenčné problémy.
Pretrvávajú u ľudí obavy z koronavírusu aj po odchode „prvej vlny“ zo Slovenska?
Obavy zo samotného vírusu už nie sú primárnou témou rozhovorov, sporadicky sa ale objavujú obavy o druhú vlnu. Dominantné v rozhovoroch sú následky toho, čo tu „korona“ zanechala, ako to paralyzovalo svet a aj životy ľudí. V prvej vlne zasiahlo duševné zdravie najmä to, že ľudia situáciu nepoznali, boli zahltení mnohými informáciami (pravdivými aj hoaxmi) takmer 24 hodín denne, prognózy nebodli vôbec pozitívne a ľuďom bolo ťažko.
Túžili, priam volali o pomoc a o to, aby sa to skončilo, aby sa vrátil život späť, aby mali istoty. Teraz je „druhá vlna“ tlaku na psychiku ľudí a stabilitu národa, opäť sa dostávajú do neistoty, nevedia sa vysporiadať s tým, čo prinesie život po „korone“, ktorý nie je úplne taký, aký si ho predstavovali.
Dopad finančnej krízy, rodinné vzťahy, vystupňované domáce násilie či strata zamestnania sú závažné faktory, ktoré pretrvajú a „koronu“ budú dlho pripomínať. Preto je dôležité, aby mali neustále možnosť ľahko dostupnej a odbornej pomoci na linkách dôvery a u odborníkov „face to face“.
V dôsledku ekonomickej situácie sa však môže stať, že ľudia nebudú mať dostatok financií na odborníka, ktorého si financovali sami, preto je nevyhnutné zabezpečiť pomoc zadarmo, dostupne. Ale ani to nie je dlhodobé riešenie. Táto situácia a zviditeľnenie oblasti starostlivosti o duševné zdravie by mala byť dostatočným impulzom pre štát, ktorý by sa mal o svojich obyvateľov starať primárne a nie iba okrajovo.
Badáte za posledné mesiace nárast ľudí s duševnými problémami? Ktoré z nich sú najviac na vzostupe?
Počet kontaktov v tomto období bol naozaj enormný, na vzostupe je depresia, úzkosť, stres aj myšlienky na samovraždu.
Prečo podľa vás narastá počet ľudí, ktorí potrebujú pomoc psychológa alebo psychiatra? Je za tým aj spoločnosť?
Spoločnosť je nastavená na výkon – výkon v zamestnaní, výkon v škole, výkon vo vzťahoch, výkon v rodine aj medzi kamarátmi. Dnes „sa nenosí“ zlyhanie a sklamanie. Ľudia sú pod obrovským tlakom a miera ich úspešnosti sa meria podľa odvedeného výkonu. Nie je priestor na psychohygienu a na to „byť sám sebou“, pretože v dominantnej časti dňa sa očakáva, že budeme „nejakí“. Je to spojené aj s existenciou a financiami – ak nebudem podávať výkon, prídem o zamestnanie, nebudem zvládať platiť hypotéku, neuživím rodinu a prídeme o bývanie. Mladí ľudia a ľudia v produktívnom veku sú generáciou, ktorá je mimoriadne stresovaná.
