Prišiel 1. december. Sem-tam sa objavili červené stužky, médiá si absolvovali povinné jazdy edukatívnych príspevkov o HIV.
Nastal 2. december a na všetko sa zabudlo.
No pre stovky ľudí na Slovensku to také jednoduché nie je. V ich krvi koluje vírus HIV 365 dní do roka. Oni nezabúdajú. Už len preto, že každý deň si dávajú lieky.
Uplynulo už takmer štyridsať rokov a po prvotnom zmätku, panike a epidémii úmrtí sa situácia radikálne zmenila. Aspoň v liečbe a manažmente pacientov. So súčasnými liekmi sa nám darí pacientov dostať na takú úroveň, že nielenže ich vírus neohrozuje, ale ani nie sú infekční.
Vedúca centra pre HIV/AIDS Danica Valkovičová Staneková: Liečba je u nás na európskej úrovni
Zjednodušene povedané, HIV-pozitívny šesťdesiatnik má väčšiu šancu, že ho skosí infarkt alebo rakovina než AIDS.
V našich hlavách však tento posun nenastal.
Jeden prípad za všetky
Presvedčili sme sa o tom, keď sa na nás obrátil HIV-pozitívny pacient, ktorý potreboval dôležité invazívne vyšetrenie. Odmietli ho fakultná nemocnica aj ďalší poskytovatelia. Vyhovárali sa na to, že nemajú potrebné vybavenie, alebo že jeho zdravotný stav nedovoľuje podstúpiť narkózu.
Boli sme bezmocní, pretože databázou poskytovateľov nedisponujeme a medializovať svoj prípad nechcel. Nesmierne náročné preňho bolo už len oslovovať jednotlivé zdravotnícke zariadenia v bližšom aj vzdialenejšom okolí a každému jednému oznamovať, že je HIV pozitívny.
HIV na Slovensku: dobré správy sú, no nie je ich veľa
A to všetko v krajine, kde o tejto skutočnosti často nevedia ani najbližší príbuzní. Keď s takouto nevôľou reagujú lekári, ktorí by predsa mali byť najviac informovaní, niet sa čo čudovať.
Napokon sa, našťastie, jeden poskytovateľ našiel. Všetko dobre dopadlo. Strach z odhalenia a nedôvera v lekárov však pretrváva.
Kto je „niekto iný“
HIV je na Slovensku Problém Niekoho Iného. Niečo, nad čím sa ľudia ani nezamýšľajú a už vôbec sa nezaujímajú o jeho riešenie.
HIV pozitívni sa na Slovensku boria so stigmatizáciou a predsudkami
Možno je na príčine, paradoxne, fakt, že sa u nás nevyskytla prvotná epidémia AIDS, ktorá otriasla západným svetom. Slovenská spoločnosť ostala uchránená od šoku, kedy vľavo-vpravo umierali príbuzní a priatelia. Problém HIV sa tak do veľkej miery javil ako akademický. Problém Niekoho Iného.
No „niekto iný“ sú naši, vaši blízki. Sú to ľudia, ktorí si za to „nemôžu sami“. Pomoci a podpory sa im nedostáva. Boja sa reakcie okolia – a plným právom.
