Už dávno sa vie, že niektoré vírusy sú natoľko „sebecké“, že zápasia s ostatnými o to, kto spôsobí infekciu. Jedným z nich je aj rinovírus, ktorý je označovaný ako nejbežnejší vírusový infekčný činiteľ u ľudí. Spôsobuje prechladnutie.
Viac o téme: Koronavírus
Vedci z University of Glasgow tvrdia, že práve tento rinovírus je schopný doslova „vykopnúť“ koronavírus spôsobujúci aktuálnu padnémiu z tela hostiteľa. Funguje to síce len krátkodobo, ale mohlo by to pomôcť potlačiť epidémiu ochorenia COVID-19.
Sebecké vírusy
Predstavte si bunky v nose, hrdle a pľúcach ako radovú zástavbu domov. Akonáhle sa vírus dostane dovnútra, môže buď držať dvere otvorené, aby vpustil ďalšie vírusy, alebo môže dvere zavrieť a nechať si svoj nový domov pre seba.
Medzi tie „sebecké“ vírusy, ktoré za sebou rozhodne zatvoria dvere, patrí aj chrípka. Takmer vždy je jedinou činnou infekciou v tele. Zdá sa však, že napríklad adenovírusy si radšej hľadajú spolubývajúcich.
Cítite sa unavený? Ako rozlíšiť, či ide o symptóm COVID-19 alebo o niečo iné a rovnako závažné
O tom, ako bude SARS-CoV-2 reagovať s inými vírusmi, sa vo vedeckej obci od začiatku pandémie veľa hovorilo. Paradoxne, spoločenská izolácia odborníkom sťažila štúdium týchto vplyvov. Iné vírusy, ako ten spôsobujúci COVID-19, sa posledný rok takmer nevyskytujú.
SARS nemal šancu
Vedecký tím Centra pre výskum vírusov v Glasgowe pri experimente použil repliku výstelky dýchacích ciest vyrobenú z rovnakých typov buniek a infikoval ju vírusom SARS-CoV-2, ako aj rinovírusom spôsobujúcim bežné nachladnutie. Výsledky sú fascinujúce.
Ak vedci vložili oba vírusy naraz, uchytil sa iba rinovírus. Ak bol rinovírus vložený o 24 hodín skôr ako koronavírus, SARS-CoV-2 nemal žiadnu šancu. Dokonca aj ak dostal koronavírus 24 hodín náskok, nepomohlo mu to.
Ďalšie experimenty ukázali, že rinovírus vyvoláva imunitnú odpoveď vo vnútri infikovaných buniek, čo blokuje schopnosť SARS-CoV-2 množiť sa. Keď vedci túto imunitnú odpoveď zablokovali, hladiny koronavírusu boli rovnaké, ako keby tam rinovírus nikdy nebol.
Nová teória o vzniku mutácií mení pohľad na očkovanie. Vedec Celec vysvetľuje, v čom spočíva riziko
Doktor Pablo Murcia pre BBC uviedol, že „je to veľmi vzrušujúce, nakoľko ak bude vysoká prevalencia rinovírusu v populácii, mohlo by to zastaviť vznik nových infekcií SARS-CoV-2“.
Chybičky krásy
Podobné účinky boli spozorované už skôr. Veľké rozšírenie rinovírusu mohlo v niektorých častiach Európy oddialiť pandémiu prasacej chrípky v roku 2009. Problémov je však v tejto teórii hneď niekoľko.
V prvom rade rinovírus spôsobujúci prechladnutie sa najčastejšie objavuje na jeseň a v zime. Na to, aby sa mohol rozšíriť medzi ľudí, potrebuje sa prenášať, a na to je potrebný fyzický kontakt, ktorý sa však do jesene zrejme dostatočne neobnoví.
Cítite sa v posledných dňoch zle, neviete spať alebo ste agresívny? Príčinu odhalili už pred 70 rokmi
Ďalším problémom je, že vírus SARS-CoV-2 síce nie je aktívny, kým je v tele rinovírus, avšak po tom, čo imunitná odpoveď tela odznie, ochorenie COVID-19 sa môže naplno prejaviť.
Autor štúdie uverejnenej v časopise Journal of Infectious Diseases, doktor Murcia, napriek tomu na záver uviedol, že „očkovanie spolu s hygienickými opatreniami a medzivírusovou interakciou výskyt SARS-CoV-2 výrazne zníži, ale maximálny účinok bude mať očkovanie“.
