Podľa výskumov u jedného z ôsmich ľudí, ktorí sa nakazia koronavírusom SARS-CoV-2, sa do šiestich mesiacov prejaví nejaké psychiatrické alebo neurologické ochorenie, aj keď dovtedy žiadne problémy tohto druhu nemali.
Čo je ešte horšie, pri tých pacientoch s COVID-19, ktorí už v anamnéze nejakú psychiatrickú alebo neurologickú chorobu majú, sa pravdepodobnosť diagnostikovania ochorenia tohto druhu zvyšuje pomerom jeden z troch.
Takmer tretina pacientov vyliečených z ochorenia COVID-19 skončí opäť v nemocnici. Každý ôsmy zomrie
Štúdia zároveň odhalila, že každému deviatemu pacientovi s pozitívnym testom na COVID-19, ktorý aj nebol hospitalizovaný, diagnostikovali depresiu alebo cievnu mozgovú príhodu. Autora výskumu, Maxa Taqueta z Oxfordskej univerzity, to prekvapilo.
Štvrť milióna pacientov
Taquet so svojím tímom analyzovali takmer štvrť milióna záznamov pacientov, ktorí prekonali COVID-19 a porovnali ich so skupinou pacientov, ktorým bola počas 20. januára až 13. decembra minulého roka diagnostikovaná chrípka alebo iná infekcia dýchacích ciest.
Analýza zohľadňovala aj iné rizikové faktory, ako sú vek, pohlavie, rasa, základné fyzické a psychické stavy a sociálno-ekonomická deprivácia. Ukázalo sa, že výskyt neurologických alebo psychiatrických ochorení po prekonaní COVID-19 bol 33,6 percenta.
Priemerná teplota ľudského tela klesá, pre vedcov je to zatiaľ záhada
Takmer 13 percent pacientov pritom malo prvú diagnózu tohto druhu, a to všetko vždy do šiestich mesiacov od pozitívneho testu na prítomnosť koronavírusu SARS-CoV-2. Tento výskum bol pritom doplňujúcim k už predchádzajúcej Taquetovej práci.
Lieky alebo diagnostika
Takmer u každého piateho človeka s COVID-19 bola totiž podľa predchádzajúcich štúdií diagnostikovaná psychická porucha dokonca do troch mesiacov od pozitívneho testu. Hlavnou otázkou podľa Taqueta je najmä to, ako dlho môžu tieto stavy pretrvávať.
Dôvodom môže byť aj to, že lieky podávané pri liečbe ochorenia COVID-19 sú spájané so zvýšeným rizikom vzniku takýchto diagnóz, ale incidencia je vyššia u pacientov, ktorí si vyžadujú hospitalizáciu a zreteľne u pacientov, u ktorých sa vyskytlo ochorenie mozgu.
Radi si popoludní pospíte? Štúdia odhalila, aký to má prínos pre zdravie
Ďalším vysvetlením je to, že časť pacientov, ktorí sa nakazili novým koronavírusom a bola im diagnostikovaná psychiatrická alebo neurologická choroba, mali podobné ochorenie už predtým, len u nich nebolo diagnostikované. Podľa Taqueta to nie je vylúčené, ale nemyslí si, že to tak je.
COVID-19 zasahuje mozog
Otázne je aj to, či za tieto poruchy môže priamo vírus SARS-CoV-2, alebo sú len dôsledkom vplyvu koronavírusu na centrálny nervový systém a mozog. O tom, že COVID-19 je pre mozog toxický podobne ako HIV, portál vZdravotníctve.sk informoval už v decembri minulého roka.
Psychiater Tim Nicholson v nemocnici King’s College však v týchto zisteniach vidí aj iné benefity. Podľa jeho slov výskum pomôže nasmerovať vedcov smerom k podrobnejšiemu štúdiu niektorých neurologických a psychiatrických diagnóz.
Priemerná teplota ľudského tela klesá, pre vedcov je to zatiaľ záhada
„Myslím si, že to posunie niekoľko psychických porúch v zozname záujmov nahor, a to najmä demenciu a psychózy,“ povedal pre britský The Guardian Nicholson na margo zanedbávania výskumu niektorých psychických ochorení.
Slováci potrebovali viac liekov
Ochorenie COVID-19 však má nielen priamy vplyv na psychiku človeka. Nezanedbateľný je aj ten nepriamy, ktorý môže byť dôsledkom lockdownu a ďalších epidemických opatrení. Dokazuje to aj štatistika zdravotnej poisťovne.
Počet predpisovaných psychiatrických liekov počas pandémie na Slovensku narástol. Od marca do konca minulého roka psychiatri predpísali takmer 660-tisíc balení liekov. Trend je stúpajúci a v roku 2021 sa očakáva ďalší nárast.
Nový test dokáže určiť, ktorému pacientovi s COVID-19 hrozí najväčšie riziko komplikácií či smrti. Už v ranom štádiu
„Pribúdajú úzkostné stavy, depresie, aj panické ataky. Len v našej zdravotnej poisťovni ide o viac ako 12-percentný nárast predpisovaných psychiatrických liekov v porovnaní s minulým obdobím,“ informuje Beáta Dupaľová Ksenzsighová, hovorkyňa Union zdravotnej poisťovne.
Nie je hanba požiadať o pomoc
Zvýšil sa aj počet návštev psychiatrických ambulancií, a to napriek tomu, že boli istý čas zatvorené. Duševné ochorenia tiež postihujú ľudí naprieč celým generačným spektrom. Nevyhýbajú sa deťom, tínedžerom, ale ani seniorom.
„V tomto náročnom období nie je hanbou požiadať o pomoc, ak sa cítite naozaj zle. Radšej čím skôr, pretože každé ochorenie, vrátane duševného, sa ľahšie lieči v počiatočnom štádiu,“ upozorňuje doktorka Ingrid Dúbravová a dodáva, že spojiť sa s lekárom je možné aj cez telefón alebo video hovor.
