Počet chorých sa v Európe podľa odborníkov do roku 2030 pravdepodobne zvýši až o 70 percent.
Fibrilácia predsiení srdca predstavuje jeden z najvýznamnejších problémov na svete. V Európe toto ochorenie trápi viac ako 11 miliónov pacientov.
Podľa správy Asociácie fibrilácie predsiení a Biosense Webster, divízie spoločnosti Johnson & Johsnon, ktorú zverejnili pri príležitosti Svetového týždňa povedomia o fibrilácii predsiení, sa počet chorých do roku 2030 pravdepodobne zvýši až o 70 percent.
Predpokladá sa, že do roku 2050 dôjde v Európe s porovnaním s ostatnými časťami sveta k najvyššiemu nárastu výskytu fibrilácie predsiení.
Do roku 2030 podľa správy stúpne počet mozgových príhod na 340-tisíc novo-diagnostikovaných ischemických náhlych cievnych mozgových príhod.
Stúpnu aj náklady
Odborníci predpokladajú aj nárast počtu hospitalizácií a návštev lekára v ambulancii v dôsledku fibrilácie predsiení, ktoré by mohli dosiahnuť štyri milióny v prvom a dvanásť miliónov v druhom prípade.
Nárast prípadov fibrilácie predsiení tiež bude mať negatívne dôsledky pre zdravotnícke systémy európskych krajín. Náklady spojené s liečbou tohto ochorenia budú pre ne totiž vysokou ekonomickou záťažou.
Podľa odhadov odborníkov náklady na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s liečbou fibrilácie predsiení ročne presiahnu tri miliardy eur ročne.
Čo je fibrilácia
Pre fibriláciu predsiení je charakteristický nepravidelný a často rýchly srdcový rytmus, ktorý vedie k nekoordinovaným sťahom srdcových predsiení.
Následkom nepravidelného srdcového rytmu môže byť vznik krvných zrazenín, keďže sa krv môže pred prečerpaním do mozgu usadiť v srdci. To u pacienta zvyšuje riziko vzniku cievnej mozgovej príhody spojenej s fibriláciou predsiení.
Až takmer 30 percent pacientov pritom nepociťuje príznaky tohto ochorenia.
Fibrilácia predsiení je progresívne ochorenie. U jedného z piatich pacientov sa zmení z chvíľkovej na takzvanú stálu fibriláciu.
Rozšírená, no nedostatočne známa
„Fibrilácia predsiení je najčastejšia srdcová arytmia a môže to byť invalidizujúce ochorenie s život ohrozujúcimi komplikáciami pre pacientov. Bohužiaľ, jej výskyt v Európe aj na Slovensku stále rastie,“ vyjadrila sa predsedníčka Slovenskej asociácie srdcových arytmií a primárka oddelenia arytmií Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici Gabriela Kaliská.
Nedostatočné povedomie o záťaži spojenej s fibriláciou podľa nej znamená, že je ťažké jej priradiť náležitú prioritu v plánoch zdravotníctva aj napriek rastúcim dopadom na zdravotné systémy.
Fibrilácia predsiení postihuje najmä ľudí vo veku nad 60 rokov, no trpia ňou aj mladšie generácie.
„Aj na Slovensku rastie počet ľudí, ktorým bola diagnostikovaná fibrilácia predsiení, a to nielen vo vekovej kategórii nad 60 rokov, ale aj mladšej vekovej skupine od 22 do 44 rokov,“ priblížil prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti, ktorý je aj zástupcom primára Oddelenia arytmií a kardiostimulácie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave Peter Hlivák.
Nemusí mať typické príznaky
Podľa údajov centra zdravotníckych informácií malo fibriláciu predsiení minulý rok 120 340 ľudí a viac ako 17-tisíc z nich bolo vo veku 22 až 44 rokov.
Fibriláciu predsiení zistili až 20 percentám pacientov, ktorí utrpeli mozgovú príhodu.
Nie u každého pacienta sa fibrilácia predsiení prejaví typickými príznakmi. Tými sú búšenie srdca, nepravidelný rytmus, slabosť a únava alebo dýchavičnosť.
Ochorenie sa dá zistiť elektrokardiografickým vyšetrením (EKG) a liečiť medzikamentózne – antiarytmikami – katétrovou abláciou či operačne.
Informácie agentúre SITA poskytol Tomáš Turčan z agentúry Grape PR.
