Psychické poruchy skracujú život v priemere až o 7,5 roka. Znamená to, že majú podobne významný vplyv na dĺžku života, aký má fajčenie vplyv na vznik kardiovaskulárnych ochorení. Ľudia so závažnými formami psychických porúch dokonca zomierajú v priemere o 20 rokov skôr.
Nárast samovrážd a predávkovaní
Ako ďalej vyplýva z pripraveného materiálu Ministerstva zdravotníctva SR o národnom programe duševného zdravia, ktoré momentálne prechádza medzirezortným pripomienkovým konaním, samovražda je síce v celej populácii zriedkavou príčinou úmrtia, ale u mladistvých je na druhom mieste po automobilových nehodách.
Patologické výkyvy nálady, strata energie či naopak nadmerný prílev energie. Ako inak sa ešte prejavuje bipolárna afektívna porucha? (rozhovor)
Podiel úmrtí v dôsledku sebapoškodenia, či už ide o samovraždy alebo predávkovanie, narastá. V porovnaní rokov 2020 a 2021 stúpli samovraždy vo veku 0 až 19 rokov o 75 %. Vo veku 0 až 14 sa zvýšil aj počet samovražedných pokusov, a to až o 110 %.
Zároveň o 19 % medziročne stúpli samovraždy aj vo veku nad 70 rokov. Počet samovražedných pokusov bol najvyšší u mladistvých vo veku 15 až 19 rokov, zo 148 pokusov o samovraždu až 115 vykonali dievčatá.
„Ľudia so psychickými problémami často nevyhľadajú pomoc kvôli predsudkom z okolia alebo kvôli slabej dostupnosti a nízkej ponuke podporných služieb. Stigma je spojená s nízkou informovanosťou spoločnosti o psychických poruchách, priebehu starostlivosti a spôsoboch liečby, strachom z reštriktívnych metód alebo hospitalizácie v nemocnici,“ vysvetľuje ministerstvo zdravotníctva.
Nedostatočná sieť ambulantných služieb
Sieť ambulantných služieb je nedostatočná, obzvlášť v špecializačných odboroch detská psychiatria, klinická psychológia zameraná na deti a liečebná pedagogika, čo vedie k neprimerane dlhým čakacím lehotám.
PS upozorňuje na duševný stav mladých ľudí, riešenia podľa Dvořáka existujú a treba posilniť prevenciu
Detské psychiatrické lôžkové oddelenia sú zároveň výrazne personálne poddimenzované a často nemajú kapacitu prijímať akútnych pacientov. Počet akútnych detských psychiatrických lôžok je nedostačujúci, chýba následná starostlivosť.
Absencia doliečovacích lôžok
Absentujú detské psychiatrické a klinicko-psychologické stacionáre, na západnom Slovensku nie sú žiadne doliečovacie lôžka.
Na Slovensku narástol počet detí so samovražednými sklonmi, tvrdí detská psychiatrička (video)
Psychologické služby sú skoro výhradne v súkromnom sektore, celkovo nedokážu pokryť potrebu psychologickej starostlivosti. Pre vyše 900 tisíc detí vo veku od 3 do 18 rokov existuje na Slovensku iba jediná detská psychiatrická liečebňa.
Doliečovanie pritom musí byť regionálne dostupné. Detské psychiatrické lôžkové oddelenia sú zároveň výrazne personálne poddimenzované, sú zamerané najmä na následnú starostlivosť a často nemajú kapacitu prijímať akútnych pacientov.
Len 16 minút
V psychiatrických ambulanciách bolo v roku 2022 vyšetrených viac ako 417-tisíc osôb, čo bolo najviac za posledných päť rokov.
Medikom na Slovenskej zdravotníckej univerzite pomáha so zvládaním náročnosti štúdia psychologická poradňa
Podľa Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti psychiater poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť denne realizuje zhruba 30 vyšetrení v priemere za sedem hodín pracovného času.
Napriek alarmujúco vysokému číslu, ktoré predpokladá, že jednému pacientovi môže psychiater venovať približne 16 minút času, je skutočný odhad vyšetrení ešte vyšší, najmä ak sa vezme do úvahy regionálna nevyváženosť počtu psychiatrických ambulancií.
Príčiny neliečenia
Oficiálne vykazované údaje o výskyte psychických porúch a súvisiacich nákladoch sú na Slovensku pravdepodobne podhodnotené. Z prvotného epidemiologického výskumu na Slovensku vyplýva, že až 67 % ľudí s príznakmi depresie a 80 % závislých od alkoholu sa nelieči, nedostanú sa tak ani do štatistík.
VšZP má zazmluvnených stovky psychiatrov a psychológov
OECD odhaduje, že celkové priemerné náklady na duševné zdravie v rozvinutých krajinách sú asi 4 % HDP.
Ako pravdepodobne najvýraznejšie a najpravdepodobnejšie príčiny neliečenia sa javia najmä spoločenská stigma, slabá dostupnosť k zdravotnej starostlivosti a v neposlednom rade i absentujúca komunitná podpora a starostlivosť.
Národný program duševného zdravia
Ministerstvo zdravotníctva preto prichádza s Národným programom duševného zdravia a akčným plánom do roku 2030, kde definuje ako hlavný cieľ reformy starostlivosti v oblasti duševného zdravia zabezpečenie humánnej, modernej a dostupnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov Slovenska.
Detská psychiatria má najväčší problém s nedostatkom lekárov, problémom sú aj chýbajúce lôžka
Hlavnými prioritami reformy je väčšia zameranosť na primárnu prevenciu a včasnú intervenciu pre všetkých. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať zraniteľným skupinám obyvateľstva, ktorými sú najmä deti, seniori, znevýhodnené osoby, nezamestnaní, deti v náhradnej rodinnej starostlivosti, národnostné menšiny, migranti, aby sa predišlo ich stigmatizácii.
Treba podporovať inklúziu a integráciu pre ľudí so špecifickými potrebami, aby sme im pomohli zaradiť sa do bežného života a nájsť zmysluplné miesto v ňom.
Podľa rezortu zdravotníctva reforma prinesie zmeny v koordinácii politík štátu vo všetkých oblastiach duševného zdravia naprieč rezortmi. Poskytovanie pomoci v komunitných a psychosociálnych centrách ušetrí financie štátu a zároveň umožní liečebný proces ľuďom v prirodzenom prostredí.