Premenovanie zdravotníckych asistentov na praktické sestry je realitou.
Poslanci definitívne schválili návrh novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. „Najdôležitejším cieľom návrhu zákona je implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES,“ píše sa v materiáli.
Z asistentov sestry
Legislatívnou úpravou sa nepriamo novelizuje aj zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Po novom sa zdravotnícki asistenti premenujú na praktické sestry.
Ako vysvetlil predseda výboru pre zdravotníctvo Štefan Zelník, pri zosúlaďovaní nášho vzdelávania so vzdelávaním EÚ nastali v minulosti chybné rozhodnutia.
„Podľa smernice EÚ zdravotná sestra je regulovaným povolaním a musí absolvovať 4 600 hodín praktickej výuky, je úplne jedno, či to absolvuje počas strednej alebo vysokej školy. Nesprávnou aplikáciou európskej smernice sa stalo to, že bolo požadované pre zdravotnú sestru vysokoškolské vzdelanie. Stredné zdravotnícke školy sa dostávali do útlmu a pokračovali vo výchove zdravotníckych asistentov,“ zdôvodnil Zelník.
Prezident Asociácie stredných zdravotníckych škôl (ASZS) SR Miroslav Sekula víta, že sa hovorí o takejto zmene, po ktorej asociácia volá od roku 2005. „Dnes sú tu konečne ľudia, ktorí sú ochotní načúvať tej problematike. Nie len počúvať, ale ju aj meniť,“ dodal. Podľa prezidenta sú stredné zdravotnícke školy pripravené na zmeny.
Proti tomuto návrhu sa vyjadrili Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek aj Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, ktorá združuje asistentov. Ich argumenty však zjavne poslancov nepresvedčili.
Vznikne Etická komisia
Významnou časťou novely je zriadenie etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR pre klinické skúšanie liekov, ktorá bude spolu so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) posudzovať žiadosti o povolenie klinického skúšania liekov, žiadosti o povolenie podstatnej zmeny klinického skúšania, žiadosti o pridanie Slovenskej republiky do klinického skúšania povoleného v iných členských štátoch Európskej únie predložené prostredníctvom elektronického EÚ portálu klinického skúšania.
Legislatívna úprava počíta sa aj so zriadením národného portálu klinického skúšania, ktorého hlavnou úlohou bude komunikácia medzi ŠÚKL-om a etickou komisiou pre klinické skúšanie liekov.
Etická komisia pre klinické skúšanie bude mať 13 členov, ktorých vymenováva a odvoláva minister zdravotníctva SR, a to ôsmich členov na návrh samosprávnych krajov, jedného člena na návrh ministerstva zdravotníctva, jedného člena na návrh Slovenskej lekárskej komory, jedného člena na návrh Slovenskej lekárnickej komory, jedného zástupcu občianskych združení a jedného zástupcu pacientskych organizácií.
Zmeny v lekárenskej pohotovosti
Novela zákona rieši aj pôsobenie lekárenskej pohotovostnej služby. V pracovných dňoch bude dostupná v čase od 16:00 do 22:30 a v dňoch pracovného pokoja v čase od 7:00 do 22:30, a to v každom okrese.
Samosprávny kraj bude podľa novely určovať a následne aj zverejňovať rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby na svojom webovom sídle najneskôr mesiac pred začiatkom obdobia, na ktoré sa rozpis vyhotoví.
SLeK: Potenciál novely ostal nevyužitý
Slovenská lekárnická komora (SLeK) označila za pozitívum zákona otvorenie otázky o miere zodpovednosti a kompetencií pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti, potenciál novely však považuje za nevyužitý.
„Posledné desaťročie, ktoré prinieslo nárast obchodných praktík v lekárňach devalvovalo prácu farmaceutov a spoločenský význam lieku ako terapeutického nástroja. Potenciál tejto novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach považujeme v tomto kontexte za nevyužitý,“ zhodnotil v stanovisku prezident SLeK Ondrej Sukeľ.
Šéf komory verí, že ministerstvo zdravotníctva bude pokračovať v nastolenej forme odbornej diskusie a vyhne sa neuváženým rozhodnutiam a komentárom smerom k farmaceutom.
„Ako zásadné negatívum schválenej novely zákona vnímame nepremyslený spôsob realizácie lekárenskej pohotovostnej služby. Na rozdiel od ostatných profesií, ktoré vo verejnom záujme zabezpečujú dostupnosť svojich služieb mimo „štandardnej“ pracovnej doby (lekári, zdravotné sestry, hasiči, záchranári,…) ostáva zabezpečenie liekov jedinou nezaplatenou službou. Takúto legislatívnu úpravu považujeme za protiústavnú,“ uzavrel Sukeľ.
