Parazit, ktorý na krvi prežije aj tri roky. Číha na nás na lúke aj v lese, no väčšina ľudí o ňom takmer nič nevie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Kliešť
Foto: archívne, SITA/ Michal Stanko

Kliešť je druh parazita, ktorý sa živí krvou divých i domácich zvierat, ako aj človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom rôznych chorôb. Pri človeku sa najčastejšie spomína lymská borelióza a kliešťová encefalitída.

Lymská borelióza sa prvýkrát objavila v obci Lyme v americkom štáte Connecticut u detí, o ktorých si mysleli, že majú reumatoidnú artritídu. Kliešťová encefalitída je infekčné vírusové ochorenie napádajúce mozog a mozgové blany pacienta. 

V 50.-tych rokoch minulého storočia sa na Slovensku v Rožňave a okolí nakazilo približne 500 ľudí po konzumácii nepasterizovaného mlieka od infikovaných kôz. Tento incident je známy ako Rožňavská epidémia kliešťovej encefalitídy.

Počet prípadov stúpa

Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) výskyt tohto ochorenia na Slovensku od roku 1985 stúpa. Na kliešte by si preto ľudia mali dávať pozor, a to nielen u seba, ale aj u svojich domácich miláčikov.

Rovnako nebezpečná je totiž borelióza aj u zvieratka, prejavuje sa zápalom kĺbov, ktorý sprevádza horúčka, strata hmotnosti, nechutenstvo a apatia. Ak sa problém nelieči, môže infekcia skončiť úmrtím zvieraťa.

Klinické prejavy sa pritom zvyknú objaviť až po dvoch mesiacoch od infikovania, preto je veľmi dôležité parazita odstrániť. Majitelia štvornohých priateľov si už určite všimli, že sezóna kliešťov sa u nás už začala.

Tisíc druhov

Aké kliešte a koľko ich vlastne na Slovensku máme? Opýtali sme sa docenta Michala Stanka z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach, ktorý sa pri výskume zaoberá drobnými cicavcami, parazitmi, roztočmi, blchami, a tiež kliešťami.

Spolu s kolegom, doktorom Mirkom Slovákom z Ústavu zoológie SAV v Bratislave, vydali aj knihu o histórii výskumov ekológie kliešťov. Podľa Stanka je na svete okolo 950 až 1 000 druhov kliešťov, číslo však nie je presné.

„Opisované sú stále nové druhy, okrem morfologických znakov aj použitím nových DNA metód. Mnohé druhy sú synonymami, teda sú opísané viackrát pod viacerými názvami,“ vysvetlil pre portál vZdravotníctve.sk.

Čo máme doma?

U nás máme potvrdených 22 druhov. „Ako sa líšia, to je ťažko povedať. Máme štyri druhy, označované v západnej literatúre ako „soft ticks“, teda mäkké, ktoré nemajú na chrbtovej strane taký štítok ako kliešte tvrdé, t.j. „hard“,“ uvádza Stanko.

Tie mäkké patria do čeľade Argasidae, sú to parazity vtákov a netopierov, ktoré žijú v podstrešných priestoroch, v kurníkoch a v jaskyniach. Druhá skupina kliešťov so štítkom, to je ekologicky i preferenciou hostiteľov pestrá zmes.

„Sú druhy, čo parazitujú na širokom spektre hostiteľov ako kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), potom máme druhy špecialistov, napríklad v norách a dutinách vtákov,“ vymenúva Stanko.

Kliešť obyčajný

Kliešť obyčajný má dvoj až trojročný vývojový cyklus, počas ktorého vystrieda troch hostiteľov. Samček oplodňuje samičku práve na hostiteľovi a potom umiera. Samička po znesení vajíčok umiera tiež.

Samička kladie približne 2 500 až 4 000 vajíčok do povrchových vrstiev pôdy a do spodných častí vegetácie. Z nich sa vyvíjajú larvy, neskôr nymfy a v poslednom vývojovom štádiu dospelé kliešte.

Každé vývojové štádium sa živí krvou, v prípade dospelého jedinca však už len samička. Cieľom samca je už len oplodnenie samice. Rozdiel medzi samcom a samicou je pritom viditeľný aj voľným okom, samica býva väčšia a dvojfarebná.

Rôzne farby

„Morfologicky i farebne sú druhy, ktoré sú zreteľne aj laikom odlíšiteľné, ale sú aj druhy rozlišitelné iba špecialistami. To platí hlavne pre kliešte parazitujúce na šelmách ako sú líšky, jazvece či kuny,“ vysvetľuje Stanko.

Kliešte sa niekedy špecializujú aj na konkrétne zviera, jeden napríklad na brehule riečne (kliešť Ixodes lividus), druhý parazituje na vtákoch v dutinách a búdkach (Ixodes arboricola). Existuje špecialista aj na netopierov a iné mäsožravce.

„Niektoré druhy majú na chrbtovej strane na štítku oči. To sú naše pijáky, rod Dermacentor, u nás sú dva druhy,“ dopĺňa Stanko s tým, že ide o naše najväčšie kliešte, majú „veľmi pestré štítky, také emailové“. Takže by ich mal každý ľahko rozoznať a dať si na ne pozor.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Michal StankoMirko Slovák
Firmy a inštitúcie Parazitologický ústav SAVÚstav zoológie SAVÚVZ Úrad verejného zdravotníctva SR