Pandémia výrazne skrátila strednú dĺžku života, upozorňuje SAV

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Senior woman with lovely girl wearing face mask at park
Počet úmrti na Slovensku sa v dôsledku pandémie rapídne zvýšil. Foto: ilustračné, Gettyimages.com

Pandémia ochorenia COVID-19 v roku 2020 priniesla pomerne významný pokles hodnôt strednej dĺžky života. Ako informovala Slovenská akadémia vied (SAV), u mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0,7 roka. Hlavnou príčinou bolo najmä zvýšenie pravdepodobnosti úmrtia v seniorskom veku.

Vysoká úmrtnosť ako po vojne

Dramatický nárast počtu zomretých v roku 2021 sa s najväčšou pravdepodobnosťou odzrkadlí v ďalšom rapídnom skrátení strednej dĺžky života u oboch pohlaví. Tlačovú správu poskytla hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Kým v predpandemickom období zomieralo na Slovensku ročne v priemere 51- až 54-tisíc osôb, v prvom roku pandémie stúpol tento počet na necelých 60-tisíc. V roku 2021 umrelo dokonca viac ako 72-tisíc osôb, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje približne 13 úmrtí na 1000 obyvateľov.

„Takto vysoké počty zomretých osôb Slovensko dosahovalo na začiatku 20. storočia a približne rovnakú hrubú mieru úmrtnosti sme mali tesne po druhej svetovej vojne. V oboch prípadoch však musím doplniť, že to bolo pri výrazne mladšej vekovej štruktúre obyvateľstva a pri početne menšej populácii,“ vysvetlil Branislav Šprocha z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV a Výskumného demografického centra pri INFOSTATe.

Ľudia v produktívnom veku

Od začiatku 90. rokov až do roku 2019 sa život Slovákov a Sloveniek v podstate kontinuálne predlžoval. „Podľa predbežných údajov by medzi rokmi 2020 a 2021 mohla stredná dĺžka života pri narodení u mužov klesnúť o ďalších približne 1,8 roka a u žien o 1,7 roka. Ak to porovnáme so situáciou z roka 2019, tak v priebehu dvoch nasledujúcich pandemických rokov sa dĺžka života na Slovensku skrátila v mužskej časti populácie o asi 2,7 roka a u žien o viac ako 2,4 roka,“ zdôraznil demograf.

Dodal, že z hľadiska populačnej histórie by sme sa vrátili na úroveň, ktorú Slovensko dosahovalo okolo rokov 2009 a 2010 u mužov a 2007 a 2008 u žien.

Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokom 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo veku 65 až 74 rokov, no súčasne poukazuje na zvýraznenie príspevkov aj v mladšom veku. Ide najmä o osoby vo veku 50 až 64 rokov. Situácia sa však pomerne výrazne zhoršila aj vo veku 35 až 49 rokov.

V najmladších vekoch zostali príspevky síce kladné, čo signalizuje zlepšovanie úmrtnostných pomerov, no pre celkový vývoj sú však pomerne zanedbateľné. Zaujímavosťou je tiež situácia v najstaršom veku, kde príspevky na skrátení strednej dĺžky života pri narodení zostali u mužov takmer rovnaké a len u žien došlo k určitému nárastu. Ten však nebol tak dynamický ako vo veku od 50 do 64 a najmä od 65 do 79 rokov.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Branislav ŠprochaKatarína Gáliková
Firmy a inštitúcie SAV Slovenská akadémia vied