Podporuje prenos infekčného ochorenia chladnejšie alebo teplejšie počasie? To je otázka, ktorú si položili výskumníci už viackrát.
Niektorí odborníci sa prikláňajú k názoru, že šírenie koronavírusu by mohlo mať sezónny charakter, podobne ako chrípka, ktorá naberá na sile najmä počas zimných mesiacov.
Teplotná hranica
Staršie štúdie koronavírusu SARS-Cov, ktorý spôsobuje náhle respiračné zlyhanie, poukázali na spojitosť s teplotou – pri teplote nižšej ako 24,6 stupňov Celzia sa v Hong Kongu vírusom nakazilo 18-krát viac ľudí ako v čase, keď teplota prekročila túto hranicu.
Viac o téme: Koronavírus
Epidémiu SARS sa podarilo zažehnať v júli 2003 počas teplého a suchého počasia pomocou prísnych preventívnych opatrení, uvádza Medicalnewstoday.com.
Koronavírus tu s nami bude veľmi dlho. Imunita je podľa vedcov neistá, vakcína v nedohľadne
Významnú súvislosť medzi teplotou a šírením koronavírusu sa však vedcom nepodarilo nájsť, hoci v Turecku, Mexiku, USA a Brazílii v čase najväčších horúčav zaznamenali zníženie počtu nových prípadov. Odborníci to vysvetľujú stratou stability vírusu pri teplotách nad 37 stupňov Celzia.
Prečo sa v zime ľahšie nakazíme?
Z nedávnej štúdie zverejnenej v periodiku Annual Review of Virology vyplynulo, že práve studené a suché zimné počasie napomáha šíreniu respiračných vírusov. Sliznica dýchacích ciest vtedy častejšie vysychá, jej obranná funkcia je znížená a patogény cez nos ľahšie vstupujú do organizmu.
Chorvátsky biochemik radí, ako zabrániť infekciám dýchacích ciest. Rozhoduje vlhkosť vzduchu
Navyše, vysušovanie slizníc ešte viac zhoršuje pobyt vo vykurovanom interiéri, kde je vlhkosť vzduchu zhruba o pätinu nižšia.
Česi sa vracajú k noseniu rúšok. Oznámili tiež zmenu v dĺžke povinnej karantény
Vedci tiež tvrdia, že vírusové častice sú v aerosóle s nižšou vlhkosťou oveľa stabilnejšie. Riešením by preto mohlo byť zvlhčovanie vzduchu v uzavretých priestoroch.