Slovenské zdravotníctvo je v troskách, to počúvame už desiatky rokov. Je z toho cesta von? V prvom rade je potrebné uviesť, že bez ohľadu na politickú situáciu či už u nás, alebo v ktorejkoľvek inej krajine, existujú aj objektívne dôvody, prečo náklady na zdravotníctvo neustále stúpajú.
„Zdravotníctvo si v budúcnosti bude určite vyžadovať vyšší rozpočet, či už kvôli starnutiu populácie, alebo kvôli neustále prichádzajúcim inováciám. Zároveň je ale nutné hľadať úspory a efektivitu už aj v dnešnom balíku peňazí. Či už je to jasné zavedenie pravidiel financovania cez DRG systém alebo katalóg výkonov, ale aj cez rôzne iné reformy a systémové zmeny. Jednou z najdôležitejších systémových zmien je potreba väčších investícii do prevencie a ambulancii prvého kontaktu, aby sme mohli choroby riešiť včasne, rýchlejšie a lacnejšie. Žiaľ, dnešná vláda ide opačným smerom a problémy rieši iba dolievaním peňazí bez potrebných reforiem,“ myslí si odborník na zdravotníctvo Oskar Dvořák.
Čo je DRG systém a čo katalóg výkonov
DRG systém (Diagnosis-Related Groups)
- Účel: DRG systém slúži na klasifikáciu hospitalizovaných pacientov na základe ich diagnózy, liečby a ďalších faktorov. Každá skupina má pridelenú fixnú sumu, ktorá pokrýva priemerné náklady na liečbu pacienta v tejto kategórii.
- Cieľ: Jeho cieľom je zefektívniť financovanie nemocníc, motivovať ich k efektívnemu riadeniu zdrojov a zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie za starostlivosť o pacientov.
- Použitie: Týka sa hospitalizovaných pacientov a zahŕňa celý proces ich liečby. Nemocnice dostávajú platbu podľa toho, do ktorej DRG skupiny pacient patrí, bez ohľadu na presné úkony, ktoré boli vykonané.
Katalóg zdravotníckych výkonov
- Účel: Katalóg výkonov je zoznam jednotlivých zdravotníckych úkonov (napr. operácie, diagnostické vyšetrenia, konzultácie) s kódmi, ktoré definujú každý úkon a jeho cenu. Slúži ako základ pre účtovanie zdravotným poisťovniam.
- Cieľ: Cieľom je presne definovať a ohodnotiť každý zdravotnícky výkon, aby sa zabezpečila transparentnosť financovania a jednotné ohodnotenie výkonov v rôznych zdravotníckych zariadeniach.
- Použitie: Používa sa na fakturáciu zdravotných výkonov poisťovniam, a to v ambulantnej aj nemocničnej starostlivosti. Každý výkon má svoju cenu, ktorá odráža reálne náklady na jeho vykonanie.
Hlavný rozdiel
- DRG systém sa používa na úhradu za hospitalizovanú starostlivosť, kde sa financovanie odvíja od celej diagnózy a liečebného procesu pacienta.
- Katalóg výkonov sa používa na úhradu jednotlivých zdravotníckych úkonov, či už ambulantných, alebo nemocničných, a je podrobnejší v rozdelení na konkrétne činnosti.
Tieto dva systémy sa môžu dopĺňať, ale slúžia rôznym účelom a fungujú odlišne.
Prečo náklady na zdravotníctvo neustále stúpajú
- Starnutie populácie: Ľudia žijú dlhšie, čo znamená, že častejšie potrebujú zdravotnú starostlivosť, najmä starší ľudia, ktorí trpia chronickými ochoreniami.
- Nákladné nové technológie a liečby: Moderné medicínske technológie, prístroje a nové liečebné metódy sú často veľmi drahé, ale nevyhnutné na poskytovanie lepšej starostlivosti.
- Vyššie očakávania pacientov: Ľudia očakávajú vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti, rýchlejšie ošetrenie a prístup k najnovším liekom a technológiám, čo zvyšuje náklady.
- Rast cien liekov a zdravotníckeho materiálu: Ceny liekov a zdravotníckych pomôcok neustále rastú, čo zaťažuje zdravotný systém.
- Zvyšujúce sa platy zdravotníkov: Aby sa prilákali a udržali kvalifikovaní lekári a zdravotnícky personál, je potrebné zvyšovať mzdy, čo patrí na Slovensku k najvypuklejším problémom.
- Náklady na prevenciu a verejné zdravotné programy: Investície do prevencie, očkovacích programov a osvety sú dôležité, ale tiež vyžadujú viac peňazí.
- Náročné administratívne a regulačné požiadavky: Moderné zdravotníctvo vyžaduje dodržiavanie rôznych štandardov a predpisov, čo prináša ďalšie náklady na administratívu a kontrolu kvality.
„Podľa našej ústavy majú občania na základe zdravotného poistenia právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Finančná záťaž systému je dnes vyššia kvôli existencii komplikovanejších diagnostických, terapeutických metód vyžadujúcich drahé prístrojové vybavenie, liekov a podobne. Napriek tomu, že časom sa nominálne zvyšujú aj odvody za poistencov, nepostačuje to na pokrytie zdravotnej starostlivosti,“ uvádza aj Slovenská lekárska komora.
Existuje niekoľko možností, ako získať viac peňazí do zdravotníctva. Niektoré riešenia spočívajú v priamom navýšení štátnych financií, iné sa sústredia na efektívnejšie využitie toho, čo už máme, alebo zapojenie súkromného sektora. Taktiež sa hľadajú nové zdroje príjmov, napríklad zavedením nových poplatkov alebo zvýšením daní. Každý z týchto prístupov má svoje výhody, ale aj určité riziká a môže mať dopad na pacientov, zdravotníkov aj samotný systém.
Ako dostať do zdravotníctva viac peňazí
Zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie: Zvýšenie percenta zdravotných odvodov pre zamestnancov a zamestnávateľov, prípadne rozšírenie okruhu osôb, ktoré platia odvody, napríklad aj zvýšenie príspevkov pre samostatne zárobkovo činné osoby. To sa u nás deje pravidelne. V auguste sa objavila informácia, že by odvody mohli stúpnuť viac, ako sa čakalo.
Odborník na sociálnu ekonomiku Jozef Mihál uvádza: „Podľa súčasných zákonov platia SZČO minimálne odvody vypočítané z vymeriavacieho základu daného ako 50 % priemernej mzdy. V roku 2025 tak mali platiť odvody z vymeriavacieho základu 715 eur a samotné odvody mali byť vo výške 344,27 eura mesačne. Už len to by znamenalo oproti roku 2024 zvýšenie odvodov o 30,34 eura. Ak sa minimálne odvody naozaj zvýšia o 20 %, tak minimálny vymeriavací základ bude 858 eur a samotné odvody (48,15 %) budú 413,12 eura mesačne. Teda odvody budú presne o 68,85 eura mesačne vyššie, ako by pôvodne mali byť a o celých 99,19 eura vyššie oproti roku 2024.„
Zvýšenie priamych platieb pacientov: „Manipulačné poplatky by mali mať primárne regulačnú funkciu – znižovať nadmerné čerpanie zdravotnej starostlivosti, zneužívanie urgentnej zdravotnej starostlivosti a zároveň slúžiť ako dodatočný zdroj príjmov poskytovateľov zdravotníckych služieb. Poplatky v rôznej forme sú už súčasťou nášho zdravotníctva, my sa prihovárame za ich reguláciu formou jasne nastavených pravidiel. Zároveň treba legislatívne ochrániť najslabšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva (seniori, rodičia – samoživitelia, sociálne odkázaní, domácnosti s nízkymi príjmami…) Dnes povolené poplatky sú buď určené zákonom ( poplatky za potvrdenia o zdravotnom stave), alebo ich povoľuje príslušný samosprávny kraj. Ich výhodou je , že sú priamym príjmom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,“ obhajuje túto možnosť komora lekárov.
Štrukturálne fondy a eurofondy: Získanie finančných prostriedkov z rôznych európskych a medzinárodných fondov, ktoré sú určené na podporu a rozvoj verejného zdravotníctva. V tomto smere má Slovensko meškania a tak sa vo veľa projektoch otvára otázka, či nám eurofondy neprepadnú. Dôležité míľniky v pláne obnovy ministerstvo zdravotníctva podľa svojej ministerky Dolinkovej stíha, opozícia opakovane poukazuje na opak.
Efektívnejšie hospodárenie a optimalizácia: Zlepšenie efektivity výdavkov v zdravotníctve, napr. prostredníctvom centralizácie nákupov, lepšieho manažmentu nemocníc a eliminácie plytvania zdrojov.
Zavedenie alebo zvýšenie daní z nezdravých produktov, tzv. dane z hriechov: Zavedenie vyšších daní na produkty ako alkohol, cigarety alebo nezdravé potraviny s vysokým obsahom cukru, pričom získané prostriedky by mohli byť priamo smerované do zdravotníctva. Tieto dane u nás sú a pravidelne sa zvyšujú, avšak nie je jasné, kam peniaze z nich smerujú.
Podpora inovácií a digitalizácia: Investície do technologických riešení a inovácií, ktoré môžu znížiť náklady na prevádzku zdravotného systému, napr. elektronické zdravotné karty, digitalizácia procesov, telemedicína.
Doplnkové poistenie: „Pacienti si môžu poistiť dodatočnými platbami nad povinné zdravotné poistenie určité, presne definované služby. Vo vyspelých krajinách môže byť zdrojom až 15-20 % nákladov v zdravotníctve,“ navrhuje Slovenská lekárska komora. „Doplnkové pripoistenie alebo komerčné poistenie je možné komerčnými poisťovňami poskytovať už dnes. Ak sa však chce doplnkové zdravotné poistenia alebo individuálne zdravotné poistenie, ktoré by nebolo klasickým komerčným poistením, ale išlo by skôr o fakultatívnu možnosť rozšírenia poistného krytia cez existujúce zdravotné poistenie, bola by nevyhnutne potrebná legislatívna úprava. Predpokladom je v prvom rade potrebné výrazne vymedziť tzv. základný balík, t.j. čo uhrádzané z verejného zdravotného poistenia je a čo nie je,“ vysvetlilo Ministerstvo zdravotníctva SR.
„Dnes už v našom zdravotníctve existuje viaczdrojové financovanie, keďže väčšina ľudí si už dnes v zdravotníctve dopláca cez rôzne poplatky. Problém je, že neexistujú žiadne pravidlá pre tieto poplatky a často sa vyberajú aj za cieľom odopierania vstupu do ambulancie. Preto nesúhlasíme s tým, aby sa bežná zdravotná starostlivosť spoplatňovala viac, pretože by ohrozila tých najzraniteľnejších, ktorí by následne svoju starostlivosť odkladali a neskôr by preťažovali sanitky a urgentné príjmy, kde ich musíme liečiť oveľa drahšie a dlhšie. Namiesto vyťahovania viac peňazí z vreciek pacientov je najvyšší čas, aby vláda už do súčasných poplatkov zaviedla poriadok a ochránila tých najzraniteľnejších, ktorí sa často kvôli poplatkom ani do ambulancií nedostanú. Je takmer rok po voľbách a vláda s narastajúcimi poplatkami nič neurobila. Ba naopak, napríklad zrušením zubných benefitov poplatky u lekárov ešte viac zvýšila,“ uzatvára Oskar Dvořák.
Koľko peňazí vynakladajú svoje krajiny na zdravotníctvo? Slovensko je na chvoste
