Hlavným cieľom návrhu zákona je podľa predkladateľov legislatívna úprava fungovania neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ktorých zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát.
Parlament posunul do druhého čítania návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý predložili koaliční poslanci Štefan Zelník (SNS) a Tibor Bastrnák (Most-Híd). Hlavným cieľom návrhu zákona je podľa predkladateľov legislatívna úprava fungovania neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ktorých zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát, v mene ktorého koná ministerstvo zdravotníctva. Taktiež má odstrániť niektoré nedostatky všeobecnej právnej úpravy neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
Návrh zákona reaguje podľa poslancov na potreby aplikačnej praxe, kde súčasné pravidlá neumožňujú meniť zakladateľskú štruktúru neziskových organizácií založených štátom, čo môže ohroziť práva a oprávnené záujmy doterajších zakladateľov, ktorými sú často aj fyzické osoby bez možnosti dedenia zakladateľského podielu.
„Keďže neziskové organizácie založené štátom vznikli v procese transformácie podľa transformačného zákona, je potrebné zabezpečiť, aby do zakladateľskej štruktúry nevstupovali iné osoby ako osoby oprávnené zúčastňovať sa transformačného procesu v postavení kvalifikovaných záujemcov,“ zdôvodnili poslanci.
Novela upravuje aj postavenie prioritného majetku
Navrhovaná legislatívna úprava má za cieľ aj úpravu postavenia tzv. prioritného majetku ako majetku, ktorý do neziskových organizácií založených štátom vložil štát.
„Tento majetok musí byť aj naďalej osobitne chránený, pretože predstavuje základnú garanciu dodržiavania účelu transformačného procesu v zdravotníctve, a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Súčasné pravidlá však neprimerane zasahujú do možnosti neziskových organizácií založených štátom tento majetok prenajať, prípadne s ním inak dočasne naložiť, hoci by to prospelo zefektívneniu poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ vysvetlili poslanci v materiáli.
Zákon takisto podľa nich zakazuje predaj, založenie alebo iné použitie prioritného majetku na zabezpečenie záväzkov neziskových organizácií. „Prioritný majetok je teda legislatívne chránený prísnejšie ako majetok štátu, aj keď de iure o majetok štátu nejde,“ dodali predkladatelia.
Prax však ukazuje, že ak sa časť prioritného majetku stane dočasne prebytočnou alebo prebytočnou, neziskové organizácie nemajú žiadnu možnosť s ním nakladať a takýto majetok stojí a leží bez racionálneho využitia.
„Preto sa ako vhodné javí umožniť neziskovej organizácií založenej štátom nakladať aj s takýmto majetkom, ak bude súčasne zabezpečená kontrola zo strany štátu, v tomto prípade prostredníctvom kvalifikovanej dvojtretinovej väčšiny v správnej rade (súhlas štyroch z piatich členov správnej rady). Prevod prioritného hnuteľného majetku by však mal podliehať nielen súhlasu správnej rady, ale aj všetkých zakladateľov vrátane štátu, ktorý prioritný majetok do neziskovej organizácie vložil,“ uzavreli poslanci.
